Prišlo to aj na mňa. Vyhorená z cestovania. Mnohí mi tvrdia, že to prišlo vekom. Prekliata 30tka! No ja tvrdím, že to bude všetkými tými zážitkami z ciest, ktoré som začala podnikať už v útlom detstve.
Veď prvé mesiace v zahraničí som strávila, už keď som mala 10 rokov. Prvú prácu v zahraničí som si zohnala, keď som mala 16. Keď som mala 22, tak som strávila niekoľko mesiacov v USA a následne na to pol rok v Španielsku. A od vtedy sa to len kopilo a kopilo. Precestovala som si takmer každú krajinu Latinskej Ameriky, dvakrát navštívila Áziu, na 15 mesiacov som sa usadila v Kanade. No a teraz som si povedala DOSŤ! Ja už jednoducho nevládzem a cestovanie ako také mi prestalo prinášať toľkú radosť, ako kedysi. No a prečo?
V tomto článku sa posnažím objasniť, čo ma cestovaní ako takom prestalo napĺňať a ja dúfam, že mi dáte na to spätnú väzbu, ktorá ma utvrdí v tom, že je to len dočasná situácia …
1 ÚNAVA & VYČERPANIE
Tráviť mesiace na cestách s jedným batohom na chrbte môže byť vyčerpávajúce. Neviete, kde strávite noc. Ako sa na dané miesto dostanete. Z batohu Vás už bolí chrbát. Posteľ mnohokrát nie je pohodlná a o súkromí ani chýru ani slychu. Po rokoch bláznivého batôžkárčenia som ozaj unavená. Často mi na cestách začalo chýbať pohodlie. Vlastná posteľ, vlastná izba, vlastné súkromie. Cítila som, že nemám energiu na plánovanie ďalšieho dobrodružstva. Že nevládzem opätovne vziať môj ťažký batoh na chrbát, dvihnúť palec a stopovať. Prestalo ma to celé napĺňať aj kvôli vyčerpaniu.
2 PRESÝTENÁ KRÁSNYMI MIESTAMI
Za všetky tie roky cestovania som videla tak veľa nádherných miest. Od úchvatných ľadovcov na Aljaške, cez dych berúce kanadské jazerá, vybuchujúce guatemalské sopky, kostarické pralesy, očarujúce Machu Picchu v Peru, ohromujúce pláže na Filipínach, architektonické skvosty Ríma. Videla som miesta, o ktorých sa mnohým ľuďom len sníva. No a keď cestujem teraz, všetko porovnávam. Moja latka je nastavená privysoko. Už ma len tak akékoľvek miesto nenadchne. Pretože som už videla stovky podobných, krajších …
3 NEPRÍJEMNOSTI NA CESTÁCH
Zažila som toho tak veľa na mojich cestách, necestách. Či už dobrého alebo zlého. No ako vieme, to zlé sa utkvie v pamäti mnohokrát intenzívnejšie než to pekné. Neviem prečo takto funguje ľudský mozog, ale je to tak. Zažila som si nádherné kolumbijské karnevaly, adrenalínové športy v Ekvádore, boardovanie sopky v Nikarague.
No prežila som si na cestách veľa nepríjemného. Trpela som nadmorskou výškovou nemocou v Bolívii a žalúdočnými problémami v mnohých kútoch sveta. Zažila som agresívne štrajky taxikárov v Mexiku. Bola na chvíľu zatknutá políciou v Nikarague. Taktiež som bola poštípaná pavúkom na Filipínach. Včelami v Hondurase. Červenými mravcami v Guatemale. Kvôli mojej nepozornosti som sa takmer utopila vo vlnách Atlantiku. Takmer spadla do hlbokej priepasti ekvádorskej Amazónie. Popálila sa na mototaxíku v Kolumbii.
Mohla by som s týmto zoznamom hádam pokračovať do nekonečna. A možno aj preto ma cestovanie prestalo napĺňať. Každým dňom mám väčší strach. A možno ani nie strach ako rešpekt. Po všetkom zlom, čo sa mi na cestách prihodilo si jednoducho musím dávať väčší pozor. A aj to je vyčerpávajúce …
4 POCIT NESTABILITY
Prišla na mňa životná etapa, kedy pociťujem nedostatok istoty. Nedostatok stability. Pociťujem, že mi chýba stereotyp. Istá dávka monotónnosti. Hoci patrím k dobrodružným, akčným a energickým osobám, ktoré nikdy nevydržia na jednom mieste viac, ako to cítia, jednoducho na mňa prišiel pocit, že to potrebujem zmeniť. Aspoň na chvíľu. Možno tou chvíľou už bude celý život. Možno rok. To netuším. No podstatné je, že cítim, že potrebujem stabilitu.
A to mi cestovanie nedokáže dať. Pri cestovaní zažívate všetko okrem pocitu stability a istoty. Na to sa človek jednoducho potrebuje usadiť. Toto je hádam jeden z najväčších dôvodov, prečo ma cestovanie prestalo napĺňať. Pocit nestability.
5 POCIT LÁSKY a SAMOTY
Obzvlášť pri sólo cestovaní sa pocitu lásky veľmi nedočkáte. Možno krátkodobej. Ak ide o nejaký románik, lásku na cestách. Spoznávame mnoho ľudí. No všetci predstavujú len krátkodobé poblúznenie. Na sólo cestách nemáme rodinu, ktorá by nás podržala v ťažkých chvíľach. Priateľov, ktorí nás poznajú lepšie ako my sami seba. Ja som sa mnohokrát na cestách cítila sama, aj keď som bola obklopená mnohými ľuďmi. A aj preto ma cestovanie v poslednej dobre prestalo napĺňať. Zacnelo sa mi za pocitom byť ľúbená. Obklopená ľuďmi, čo ma poznajú dlhšie ako 48 hodín.
A hoci som si vyskúšala cestovanie vo dvojici (klikajte TU na článok pre porovnanie sólo cestovania a cestovania vo dvojici), aj tak som prišla k záveru, že ma to už nenapĺňa. Partner Vám na cestách pocit lásky, istoty, bezpečia a zároveň aj stability nedokáže priniesť. Aspoň mne nedokázal.
PREČO CHCEM, ABY SA TO ZMENILO
Cestovanie bolo vždy mojou životnou prioritou. Mojou drogou. Mojou závislosťou. Nechcem bez cestovania žiť. No chcem, aby ma napĺňalo a robilo šťastnou. Nieže chcem. Potrebujem to. Preto dúfam, že toto moje vyhorenie je otázkou času. Že sa mi do života vráti chuť cestovať a spoznávať. Zažívať dobrodružstvá, o akých sa mnohým ani len nesníva.
Verím, že moje cestovateľské vyhorenie nie je trvalé. Že je to dočasné. Že po tom, ako sa usadím na jednom mieste a zažijem dávku stereotypu, opätovne zatúžim po dobrodružstve. Možno už nie tak dlhodobom ako doteraz, ale verím, že niekoľko týždňovým výletom sa určite do budúcna nevyhnem.
Ak máte chuť si prečítať článok s podobnou problematikou, určite klikajte na článok od OutdoorVisit, kde napísali článok s názvom: „Should you be afraif of a travel burnout?„. Na ich webe nájdete mnoho ďalších inšpiratívnych článkov, tak neváhajte a pustite sa do čítania.
Ak sa chcete stať MiliMunďákom a odoberať moje články z precestovaných krajín či zo života na lodi, zaregistrujte sa nižšie.
Ak sa Vám článok páčil a chceli by ste mi prispieť na moje cesty, spravte tak bez váhania, určite sa nepohnevám. 😉
PS: Potrebujete sa poistiť na cesty? Mám pre Vás skvelé odporúčanie. S The True Traveller sa môžete poistiť do celého sveta za skvelé ceny. A môžete sa poistiť dokonca už aj keď ste na cestách. Ja som s nimi nadmieru spokojná. Taktiež si mnoho ľudí pochvaľuje poistenie AXA.
Tak tomuto úplne rozumiem. Keď som veľa cestovala, mala som potrebu spomaliť, chýbali mi tie malé momenty s rodinou a kamošmi, vtedy začalo mať zmysel si presne nájsť tú rutinu, ktorú spomínaš. A potom o nejaký čas to cestovanie opäť začalo mať čaro a zmysel. 🙂
Držím palce. 🙂
Ďakujem. Verím, že znova objavím tú chuť do cestovania, ale predtým sa musím zrejme na čas usadiť. 🙂
Mili,
I understand your burn out. You have been traveling many years. If not for your wandering, we would not have met you on Viking! Maybe it is time to refresh and recharge. But what ever your path, be happy and continue with your blog. We love hearing about your life and adventures. Best wishes and Merry Christmas!
Thank you Muffy! I will try to keep being happy – that´s my life motto – whatever and wherever I will be doing 🙂 Merry Christmas 🙂
[…] Does our today’s topic resonate with you? Read Mili’s article about Travel burnout. We are happy to announce two podcast episodes with her as a guest coming […]