Tri dni na pobreží Čierneho mora v Bulharsku počas jesene

Všade navôkol hlásia nezastaviteľnú druhú vlnu covidu 19, mne zablokovali jedinú platobnú kartu a predsa som si zbalila môj malý batôžtek „cucaracha“ a odišla som. Kam? Tam kam sa v polovici októbra 2020 ešte dalo. Ako človek, ktorý nikdy nezažil časy komunizmu či socializmu som si nikdy nevedela predstaviť, aké to je nemôcť cestovať, kam len chceš. No tento rok 2020 mi to dal poriadne pocítiť.
Odišla som teda do Bulharska – jedna z mála krajín, ktorá bola pre Slovákov „zelená“, a kde sa dalo vycestovať bez obmedzení (čiže bez nutnosti byť v karanténe či sa nechať testovať). A zároveň jedna z mála krajín, kde hlásili v polovici októbra 27 stupňov, slnko a pomerne nízky počet pozitívnych ľudí na covid 19. Len pár dní pred odchodom som si teda zakúpila spiatočnú letenku z Viedne do Burgasu a vybrala sa za ďalším krátkym dobrodružstvom.

CESTA & HRANIČNÉ KONTROLY

Spiatočnú letenku z Viedne do Burgasu som si zakúpila len za 12 eur cez Ryanair. Vravela som si, že ak aj náhodou neodletím, tak mi tých pár eur nebude ľúto. Z Bratislavy do Viedne som si zakúpila lístok cez Slovak Lines za 7,90 (flixbus svoje cesty zrušil a regiojet ich mal v obmedzenom režime). Na hraniciach s Rakúskom vošiel do autobusu jeden fešný policajt, každému rozdal tlačivo o tranzite (zbytočné, pretože sme ho nikomu potom už nemuseli ukazovať), prezrel si náš občiansky a opýtal sa kam cestujeme.

Na letisko sme dorazili s asi 10 minútovým omeškaním, ale to vôbec neprekážalo, pretože na letisku takmer nikoho nebolo a klasické kontroly batožiny a ID prebehli rýchlosťou svetla. Hladko a bez komplikácií. Miestami som sa cítila na Viedenskom letisku ako v takom „zombie lande“ – nikde nikoho. Lietadlo bolo poloprázdne. Všetci mali poctivo nasadené rúška. Odstupy. Na letisku v Burgase nám len prezreli občiansky a na nič iné sa nepýtali. Kde ostávame, čo budeme robiť. Nič. Z letiska som vzala vautobus č. 15 (zhruba za 75 centov) do centra Burgasu (presnejšie na South Bus Terminal Station) a odtiaľ už taxíkom do hotela.

Spiatočná cesta do Viedne a následne do Bratislavy bola taktiež bezproblémová. V Burgase nám pred kontrolou batožiny zmerali teplotu (čo vo Viedne nerobili), prezreli občiansky, letenku a nechali nastúpiť do lietadla, ktoré bolo ešte prázdnejšie ako na ceste tam. Vo Viedni nám znova skontrolovali občianske preukazy, opýtali sa kam a ako cestujeme a na rýchlo si prezreli tlačivo o tranzite, ktoré som už mala vytlačené a podpísané. Nájdete ho buď na letisku alebo na stránke MZV. Easy peasy.

Môj cestovateľský batôžtek „Cucaracha“ 🙂
Poloprázdne lietadlo smer Burgas

UBYTOVANIE & DOPRAVA v BURGASE

Nájsť ubytovanie v Burgase mimo sezónu a k tomu počas korona krízy nebolo vôbec náročné. Teda v prípade, že vám deň pred odletom nezablokujú kartu a vy ho nemáte ako zaplatiť (viď môj prípad). Mojím riešením teda bolo napísať do hotela email, v ktorom som si rezervovala ubytovanie v apartmáne neďaleko pláže s tým, že ho zaplatím v hotovosti v deň (resp. večer), keď priletím. A tak sa aj stalo.

Okolo 22hej som dorazila do hotela Opera, zaplatila 99 levov (cca 50 eur) za tri noci v privátnej izbe so zdieľanou kuchyňou a kúpeľňou, ktorá avšak nebola v danom hoteli, ale v apartmáne neďaleko pláže a hlavnej autobusovej stanice. Toto ubytovanie nájdete na bookingu pod názvom SeaSide Guest rooms. Izba bola krásna, priestranná, s dvoma posteľami a skvelým wifi pripojením, čo som kvôli svojmu online vyučovaniu potrebovala.

No a doprava? Taxíky po meste boli neskutočne lacné. Napríklad zhruba 10 minútová jazda ma vyšla na 1 a pol eura. Keď som cestovala do ďalších miest, ktoré boli cca 30km vzdialené, tak som používala klasickú bulharskú dopravu. Frekvencia autobusov bola pomerne dobrá, autobusy odchádzali do susedných miest každých 30 minút a jedna cesta stála vždy okolo 5 až 7 levov (cca 3 eurá). Lístky si nekúpite u šoféra, ani na stanici, ale nasadnete priamo do autobusu, kdekoľvek chcete a za Vami príde osoba zodpovedná za predaj lístkov. 🙂

SeaSide Guest room
Autobusová stanica v Burgase
Autobus Sozopol – Burgas

ITINERÁR na 3 DNI v OKOLÍ BURGASU

Deň č. 1 BURGAS

Prvý deň som venovala objavovaniu Burgasu. Prvé doobedné hodiny som strávila prechádzaním sa po centre a po dvoch hlavných uliciach, ktoré sa v Burgase križujú. Slniečko svietilo, na uliciach to žilo, pouliční umelci predávali svoj talent okoloidúcim. Po tradičných bulharských raňajkách v miestnej pekárni (slané pečivo banitza) som si to namierila na pláž cez krásnu Sea Garden (park zvaný morská záhrada) a takmer po roku som na svojej pokožke pocítila závan morského vzduchu. Ten bol v prvý deň trošku chladný a tak som si kúpanie v Čiernom mori v môj prvý deň odpustila.

Čo som si ale neodpustila bolo kúpanie sa v slaných ružových jazierkach Atanasovsko, ktoré sa nachádzajú priamo v Burgase. Z môjho apartmánu to bola zhruba 5km prechádzka po pláži až k miestu „Swimming pools with lye and healing mud„, ktoré nájdete aj v google mapách. Išlo o jazierka ružovej farby plnej soli, v ktorých sa vaše telo doslovne vznášalo a zároveň o jazierka, kde sa natriete bahnom s liečivými účinkami. Počas sezóny sa platí vstup jedno euro, mimo sezóny tam ľudia chodia zadarmo. Toto miesto bola TOPka mojej návštevy Burgasu.

Obed (grilovanú čerstvú rybu s klasickým bulharským pita chlebom) som si dopriala cestou naspäť priamo na pláži a na večeru som šla na hlavnú ulicu do miesta s názvom „Orech„, kde som si dopriala klasický bulharský šopský šalát.

Hlavná ulica mesta Burgas
Na pláži v Burgase je to skoro ako v Karibiku 🙂
Žiaden filter pre toto ružové slané jazierko v Burgase
Liečivé bahno nesmelo chýbať 🙂
Doslovne som sa na hladine vznášala 🙂

Deň č. 2 SOZOPOL

Po rannom učení som si dopriala raňajky v miestnej pekárni (tento krát som si ale banitzu nedala) a odišla na hlavnú autobusovú stanicu, ktorá bola odo mňa vzdialená 5 minút pešo. Z terminálu č. 5 mi šiel autobus za 5 levov (2,50 eura) do mestečka Sozopol, ktoré sa nachádza zhruba 40km južnejšie od Burgasu. Maličké mestečko na pobreží Čierneho mora s mnohými krásnymi uličkami obloženými kameňmi. A tam som si dopriala moje prvú kúpanie v Čiernom mori a moje prvé kúpanie v mori v roku 2020. Mesto mi prišlo úplne mŕtve, takmer všetko pozatvárané. No našla som peknú reštauráciu hneď na začiatku mesta s výhľadom na more, kde som si na obed dopriala čerstvé mušle. Po pár hodinách v tomto mestečku som sa na večer vrátila znova do Burgasu.

Lietam si nad mestečkom Sozopol 🙂
Pravé leto v Európe aj v októbri 🙂
Moje prvé kúpanie sa v Čiernom mori 🙂

Deň č. 3 NESSEBAR

Do obedu som stihla odučiť jednu hodinu, zbaliť sa a na obed som už bola v autobuse smerujúcom do mestečka Nessebar. Cesta z Burgasu trvala zhruba 45 minút a stála 3,50 eura. Všetci chodia do Starého mesta Nessebaru, ktorý je oddelený od zvyšku mesta a nachádza sa ako keby na vlastnom mini ostrove spojeného mostom, cez ktorý sa dá bez problémov prejsť na pešo. Ide o mestečko, v ktorom nájdete úzke, romantické uličky s vysekanými kameňmi, peknými reštauráciami s výhľadmi na Čierne more a malými časťami s plážami, kde sa dá príjemne vojsť do mora a okúpať sa. V tomto mestečku som strávila celý deň relaxom, slnením sa, kúpaním sa a užívaním si neskutočnej pohody.

Môžem vrelo odporučiť reštauráciu Hemingway hneď na začiatku Starého mesta, kde som si dopriala rybičky za fajn ceny a so super výhľadom na more.

Po zotmení som priamo zo Starého mesta vzala autobus č. 10, ktorý ma zviezol priamo na letisko v Burgase a tiež za 3,50. A tým som ukončila moju krátku, no za to intenzívnu dovolenku v Burgase.

Historické mestečko Nessebar





CENY & EXTRA TIPY

Letenky: €12
Ubytovanie:
€50
Doprava:
20
Strava:
€50
Iné:
€15
TOTAL:
€147

– letenky kupované len pár dní pred odletom cez Ryanair
– ubytovanie vopred rezervované len cez email, našla som si ho cez booking, no zaplatila som až na mieste v hotovosti
– autobusy do okolia chodili každých 30 minút z hlavnej autobusovej stanice, ktorá bola neďaleko prístavu
– stravovala som sa výhradne v reštauráciách, jedno jedlo aj s nealko drinkom ma v priemere vyšlo na €7 už aj s prepitným
– v polovici októbra 2020 boli povinné rúška len vo vnútorných priestoroch a vo verejnej doprave


Tak čo poviete na takýto krátky únik z reality? Z chladného upršaného Slovenska do teplého slnečného Bulharska? Šli by ste do toho alebo by ste radšej ostali doma?

Ak sa vám článok páčil a chceli by ste mi prispieť na moje budúce cesty, spravte tak bez váhania, určite sa nepohnevám. 😉

PayPal - The safer, easier way to pay online!

V prípade, že máte radi cestopisy, tak odporúčam môj e-book „Sama naprieč Latinskou Amerikou„. Už z názvu vycítite, že pôjde o sólo dobrodružstvá a bláznovstvá, ktoré sa mi udiali počas ôsmich mesiacov na tomto kontinente.

Ebook Milimundo -Sama naprieč Latinskou Amerikou

PS: Ak sa budete potrebovať poistiť na vaše budúce cesty, vrelo odporúčam The True Traveller, s ktorými sa môžete poistiť do celého sveta za skvelé ceny. A to už aj keď ste na cestách.  

Ak sa chcete stať MiliMunďákom a odoberať moje články z precestovaných krajín, či zo života na lodi, zaregistrujte sa nižšie.

Loading

5/5 - (1 vote)
Please follow and like us:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.