Nehody a nepríjemnosti na cestách sú prirodzenou súčasťou našich ciest. Niekedy sa im jednoducho nedá vyhnúť. Nedajú sa naplánovať a väčšinou ani očakávať. V tomto článku by som Vám rada opísala NIE príliš príjemnú situáciu na Filipínach, kde ma poštípal pavúk a spôsobil mi nemalé problémy …

Chýlilo sa už koncu môjho 3 týždňového pobytu na Filipínach a ja som sa rozhodla zameniť dych berúce ostrovy a pláže za ryžové polia mestečka Banaue. Spolu so Soňou, kamoškou zo Slovenska sme sa rozhodli pre krátky trek napriek ryžovými terasami dedinky Hapao, neďaleko Banaue. Po celodennom výlete sme sa vrátili na náš hostel a tam som zistila, že ma pobolieva lakeť, že je akosi zvláštne sčervenaný a po prezrení si ho zblízka sme prišli k záveru, že ma zrejme niečo poštípalo.

Ako tak bolesť neustupovala a opuch sa zväčšoval, Soňa ma na druhý deň už v mestečku Sagada dokopala, aby som zašla na pohotovosť, kde sa mi na to miestni lekári pozreli. Tí prišli k záveru, že to bol zrejme štípanec od pavúka, ale že sa nemám obávať, pretože pavúky na Filipínach vraj nie sú smrteľne jedovaté. Aká úľava! 🙂 Lekárka spísala pár papierov, predpísala mi ibuprofen, ktorý som mala brať každé 4 hodiny a zaplatila som za to všetko cca 260 pesos (cca 4 eurá). A dúfala som, že môj problém je týmto vyriešený. Bohužiaľ nebol …

Dva dni na to som sa zobudila o 3tej nadránom, aby som sa pobalila  a utekala na letisko (veď už som mala letieť späť do Európy) a zistila som, že nielenže sa moja bolesť v celej pravej ruke zhoršila, ale tak aj opuch a rana ako taká. Namiesto dvoch malých začervenaných vpichov som našla dve čierne krvou podliate vpichy s bielym pľuzgierom. Už vtedy som vedela, že toto dobré nebude. Že do rany sa zrejme dostala infekcia a že antibiotiká budú nutnosťou. Avšak čo som zmohla ráno o 3tej tesne pred mojím odletom? Nič. Jednoducho som nastúpila do lietadla a dúfala, že sa to nezhorší. Mýlila som sa! Let do Londýna cez Peking bol plný nekonečnej bolesti. Nemohla som poriadne spať, uložiť sa, studené obklady veľmi nepomáhali a ibuprofen mi už nezaberal vôbec. Po prílete do Londýna a príchode k môjmu ujovi a tete okolo 10tej večer sa mi na to teta pozrela, trošku prečistila, dala ďalšie lieky od bolesti a celú ruku sme zabalili do studeného obkladu.

Ďalší deň som priletela KONEČNE do Bratislavy. Z letiska my vyzdvihol strýko a rovno vzal na polikliniku do Ružinova. A hádajte čo! Ľudia na recepcii nevedeli, kam presne ma poslať a tak prišli k záveru, že na alergológii by mi mohli pomôcť. Verili by ste tomu? Ranu som mala krvavú, zahnisanú, ruku celú spuchnutú a oni ma chceli poslať za alergológom. Asi po polhodine behania kade tade po poliklinike sa mi pošťastilo na schopnú lekárku na chirurgickej ambulancii, ktorá mi ranu ošetrila, oviazala a predpísala silné antibiotiká.

Dva dni neskôr som už bola doma v Strážskom a v Michalovciach som šla na preventívnu kontrolu na chirurgické oddelenie v nemocnici. Pán doktor sa mi na to pozrel a zhrozene povedal, že to nevyzerá najlepšie. A že bude zrejme potrebný chirurgický zákrok. A že moje vycestovanie do Latinskej Ameriky sa možno konať nebude. Viete si predstaviť, ako som v tej chvíli zbledla.

Tak ako to teda celé skončilo?

Pán doktor mi dal ešte celý víkend na to, aby sa to celé zlepšilo, a aby ten hnis vyšiel vonku „sám“. Mala som celú ruku obviazanú (viď obrázok) v nejakej masti a tak som to aj mala mať do pondelka. Avšak moja babka prevzala iniciatívu a celý víkend mi ranu prečisťovala harmančekom a mastila Višňovského krémom. V nedeľu sa jej podarilo celý hnis vytiahnuť vonku a v lakti ostala len (pre mňa celkom veľká, no posúďte z obrázku) DIERA.  V pondelok mi pán doktor povedal, že zákrok nie je nutný a moja bolesť už tak či onak konečne ustupovala… Trvalo ešte jeden celý týždeň, kým sami ruka ako tak zotavila a na lakti zostala len chrasta. Veď ešte ani teraz keď píšem tento článok nie som úplne fit, ale je to omnoho lepšie ako pred pár dňami. Verili by ste, čo taký malý pavúk dokáže spôsobiť?

Takže čo je vlastne pointou môjho článku? Odstrašiť Vás od cestovania? Alebo od Filipín?  TO V ŽIADNOM PRÍPADE! Filipíny sú nádherné, takéto pavúky môžete stretnúť kdekoľvek, aj u nás doma. Pointou môjho článku je, aby ste boli pripravení, že na cestách sa môže stať čokoľvek. Dôležité je, aby sme si zachovali chladnú hlavu, vyhľadali lekársku pomoc, vždy keď je to potrebné a nechali sa pred cestou poistiť. A dali na rady a liečbu našich babičiek!! 😉

CESTUJME ZODPOVEDNE!

PS: Na cestách som vždy poistená. Raz som sa nechala poistiť v UNION poisťovni, minulého roku som si vybavila celoročné poistenie v mojej Unicredit banke (taktiež cez Union) a tohto roku som zverila moje zdravie do zahraničnej poisťovne cez The True Traveller, kde som si mohla zvoliť dlhodobé cestovné poistenie, aj na viac než 1 rok – čo na Slovensku možné nie je.

No a čo VY?? Aké nepríjemnosti ste si zažili na cestách?? Aké cestovné poistenie máte VY?? 

Ak potrebujete viac info o FILIPÍNACH (pozitívnejších :)), klikajte TU.

Ak chcete odoberať moje články z precestovaných krajín či zo života na lodi priamo na Váš email, zaregistrujte sa nižšie.

You read and agreed to our Privacy Policy.

Name

Email*

Ak sa Vám článok páčil a chceli by ste mi prispieť na moje cesty, spravte tak bez váhania, určite sa nepohnevám. 😉

PS: Potrebujete sa poistiť na cesty? Mám pre Vás skvelé odporúčanie. S The True Traveller sa môžete poistiť do celého sveta za skvelé ceny. A môžete sa poistiť dokonca už aj keď ste na cestách. Ja som s nimi nadmieru spokojná. Taktiež si mnoho ľudí pochvaľuje poistenie AXA. 

Please follow and like us: