Visits: 290
Do Dominikánskej republiky sme doleteli v polovici septembra s jednosmernou letenkou, ktorú sme zakúpili len za neuveriteľných 150 eur (TuiFly z Burselu). Netušili sme, čo od tejto krajiny očakávať, ako dlho sa tu zdržíme, či sa nám tu bude páčiť. Jediné čo sme vedeli bolo, že si chceme preskúmať jeden z najväčších karibských ostrovov vo vlastnom štýle. A to bez cestoviek, bez davov turistov. Práve naopak, chceli sme sa obklopovať miestnymi čo najviac a tak spoznať, ako si v tejto krajine ľudia nažívajú a akí sú.
Aj preto sme sa s Jakubom rozhodli po tejto krajine výhradne stopovať a ubytovanie si riešiť cez couchsurfing, kdekoľvek to pôjde.
A tak za pár týždňov strávených v Dominikánskej republike Vám prinášam moje prvé dojmy a zážitky s miestnymi Dominikáncami. A verte mi, že ich bolo teda neúrekom.
STOPOVANIE
Stopovanie je hádam jeden z najlepších spôsobov, ako spoznať miestnych ľudí. Aj napriek tomu, že si mnoho ľudí myslí, aké je to nebezpečné, s Jakubom sa nám v Dominikánskej potvrdil pravý opak. Dennodenne sa stretávame s dobrosrdečnými Dominikáncami, ktorí nás na cestách nenechajú čakať ani len päť minút. Ľudia nám tu zastavujú takmer bez mihnutia oka a chcú si vypočuť nás príbeh. Mnohí z nich nechápu, prečo stopujeme a myslia si, že jednoducho nemáme peniaze.
Aj preto sa nám tu už neraz stalo, že nám ľudia išli dávať peniaze, kupovali pitie či jedlo. Mnoho z nich nás pozvalo k nim domov s tým, že nás bez problémov u seba ubytujú. Takmer každý, kto nám zastavil, chcel od nás kontakt, aby sa na konci dňa uistili, či sme do cieľu došli v poriadku.
Úplne prvý pán, ktorý nás v Dominikánskej zviezol nám zastavil bez toho, aby sme stopovali. Že nám chcel pomôcť, keď nás videl kráčať po ceste. Raz sa nám stalo, že nám zastavila na diaľnici polícia, ktorá nám zavolala diaľničnú políciu a tí nás odviezli takmer do našej finálnej destinácie. Ďalší krát nám zastavili traja chlapi, ktorí mali vo vreci tri kohúty. Chystali sa s nimi na zápasy, vraj vyhrať veľké peniaze. Pri stopovaní do Santiaga nám zastavila rodinka s dvoma malými deťmi, ktorí nás cestou pozvali na tradičné empanadas a džúsy, vymenili si s nami čísla a volali nám snáď trikrát, aby sa uistili, či sme došli v poriadku.
Cestou do maličkej dedinky San Jose de las Matas nám zastavil 29 ročný Yadel, ktorý nás nielen zaviezol presne tam, kam sme potrebovali (a to k termálnym prameňom, ktoré boli asi 20 minút od jeho domu), ale nás aj vzal k sebe domov, aby nás pohostil a predstavil svojej rodine.
Väčšina Dominikáncov, ktorých tu počas stopovania stretávame sú vskutku láskaví a ochotní pomôcť bez mihnutia oka.
COUCHSURFING
Couchsurfing (v jednoduchosti ubytovanie zadarmo u domácich) v Dominikánskej nefunguje tak, ako v iných krajinách Latinskej Ameriky. Resp. tu nie je tak známy. Preto za tých pár týždňov máme len zopár skúseností s miestnymi vďaka couchsurfingu, no aj tie patria k tým nezabudnuteľným.
V maličkej dedinke Los Caimitos de Yamasá nás k sebe prechýlil mladý Jose Ramon, ktorý býva v svojom domčeku spolu s nevlastnou mamou a ockom. Išlo o malý drevený domček bez tečúcej vody, splachovacieho záchodu a s obmedzeným prístupom k elektrine. Spali sme s Jakubom na jednej posteli v malinkej izbičke, v ktorej mal Jose Ramon tiež svoju posteľ. Šlo o veľmi skromné podmienky a veľmi jednoduchý domov. Avšak ani to nezabránilo Josému, aby nás u seba ubytoval a zoznámil s celou rodinou a priateľmi. Tí sa k nám správali ako k vlastným a pozdieľali s nami svoju radosť zo života.
V Santiagu de Los Caballeros nás ubytoval mladý Israel, ktorý na nás takmer vôbec nemal čas kvôli obrovskej vyťaženosti v práci. Avšak ponúkol nám strechu nad hlavou, samostatnú izbu a kľúče od svojho domova. Máloktorý človek by takto dôveroval ľuďom, ktorých nikdy v živote predtým nevidel.
2 PERLIČKY na ZÁVER
Po nevydarenom výlete k El Saltadero v Santiagu de los Caballeros si celkom sklamane s Jakubom kráčame uličkou a v tých horúčavách premýšľame, kam by sme sa šli okúpať. Bazén, prírodné jazierko, čokoľvek. Pláž bola priďaleko a my sme boli bez auta. Zrazu prechádzame popri veľkej bráne, pri ktorej stojí pán okolo 50tky s veľkým psom. Vybafne na nás po anglicky, čo tu robíme. Bez premýšľania mu vravíme, že sa len prechádzame. Automaticky nás pozval k sebe domov, keď teda nemáme žiadne veľké plány. A to sme ani nemali.
Vstúpili sme na jeho pozemok, ktorý nám pripomínal krásnu haciendu s obrovským barákom, starodávnym nábytkom a veľkým bazénom, po ktorom sme tak túžili.
Žeby sme si to privolali? Strávili sme u Ramona niekoľko hodín, osviežili v bazéne, vypočuli bláznivé príbehy a predvečerom nás Ramon odviezol k najbližšiemu miestnemu taxíku, ktorý nám ešte aj zaplatil … Neuveriteľný zážitok. Náhoda, osud alebo šťastie? 🙂
S Jakubom si tak sedíme v termálnych prameňoch v San José de Las Matas, keď sa k nám zrazu prihovorí skupinka miestnych. Očividne museli žiť v zahraničí, pretože niektorí z nich majú ozaj dobrú angličtinu. Po pár minútach rozhovoru zisťujeme, že väčšina z nich žije v Severnej Karolíne a domov do Dominikánskej chodia na dovolenky. Neubehlo ani päť minút a celá skupinka sa rozhodla nás pozvať k sebe domov na obed a ukázať nám, kde a ako žijú. A tak aj bolo. Nádherný domček na vidieku s obrovskými pozemkami bol prenádherný, ale to najkrajšie na ňom bola spoločnosť. Fer a jeho rodičia k nám boli neskutočne štedrí, pohostili nás skvelým jedlom, zážitkami z ciest a neskutočnou energiou. Po pár hodinách strávených s úplne neznámymi Dominikáncami sme mali pocit, ako by sme ich poznali roky. Tak rýchlo sa vytvárajú putá s miestnymi v Dominikánskej republike … 🙂
ZÁVER
Nechcem robiť unáhlené závery po pár týždňoch strávených v jednej krajine a tvrdiť, že všetci miestni Dominkánci sú úžasní ľudia. Všade vo svete stretneme ako dobrých, tak aj zlých ľudí. Aj v Dominikánskej stretávame otravných ľudí, ktorí keď uvidia nás bielych tak sa im v očiach rozsvietia doláriky a snažia sa nás okradnúť tým, že strojnásobia cenu čohokoľvek, čo predávajú.
Avšak musím povedať, že moje prvé dojmy z miestnych Dominikáncov sú neskutočné pekné a máme šťastie na ozaj milých, prívetivých a dobrosrdečných ľudí. Hádam to takto pôjde aj naďalej … 🙂
Ak sa chcete stať MiliMunďákom a odoberať moje články z precestovaných krajín či zo života na lodi, zaregistrujte sa nižšie.
Ak sa Vám článok páčil a chceli by ste mi prispieť na moje cesty, spravte tak bez váhania, určite sa nepohnevám. 😉
PS: Potrebujete sa poistiť na cesty? Mám pre Vás skvelé odporúčanie. S The True Traveller sa môžete poistiť do celého sveta za skvelé ceny. A môžete sa poistiť dokonca už aj keď ste na cestách. Ja som s nimi nadmieru spokojná. Taktiež si mnoho ľudí pochvaľuje poistenie AXA.
