Pochybujem, že niekto z vás počul o mestečku Monteria – mestečku nachádzajúcom sa v regióne Córdoba na karibskom pobreží Kolumbie. Prečo o tom pochybujem? Pretože toto mesto je zriedkavo navštevované turistami či cestovateľmi ako som ja. No a ako je možné, že sa Monteria stala mojim druhým domovov? Čítajte ďalej …
Základné info o Monterii
V prvom rade vysvetlím, že Monteriu som vždy pomenovala ako „infierno de calor„, čo v preklade znamená peklo z horúčav. Je to doslovne peklo, keď príde na tému počasie. Každý deň v roku je tam neuveriteľne horúco. Ledva sa dá dýchať. Avšak po čase si človek zvykne. Veď aj ja som si zvykla …
Monteria sa nachádza približne 5 hodín západne od slávnej Cartageny v Kolumbii. A hoci nemá pláže či akýkoľvek prístup k moru, stačí len hodinka dve v aute a dostaneme sa na lokálne známe pláže Covenas.
Populácia Monterie je zhruba 450,000 obyvateľov a skladá sa prevažne z rodených kolumbijských domorodcov, Afričanov a španielskych predchodcov.
Moja stáž v Kolumbii
V roku 2015 som prišla do Monterie so zámerom stážovať ako učiteľka angličtiny. Za túto príležitosť som nesmierne vďačná predovšetkým organizácii AIESEC a univerzite UNISINU, ktorá ma prijala s otvorenou náručou a dala mi možnosť skúsiť neskúsené.
V Monterii na UNISINU som učila 3 mesiace, 3 rôzne skupiny študentov s 3 rôznymi úrovňami angličtiny. Za tieto tri mesiace sa mi dostalo príležitosti naučiť sa mnoho o pravej tvári Kolumbie, ich ľudí a ich spôsobu života. Obzvlášť o živote tzv. „costenos“ – ľudí žijúcich na coste, čiže na pobreží Karibiku Kolumbie.
Čo robí Monteriu unikátnou
Ľudia, ľudia a ešte raz ľudia. Zamilovala som sa do Monteria obzvlášť kvôli jej ľuďom. Monterianos mi ukázali pravú tvár Kolumbie. Jej svetlú stránku plnú štedrých a šťastných ľudí, ktorí vedia ako sa užívať život. Na každom rohu v Monterii sa mi ľudia zdravili, usmievali sa na mňa. Na každom kroku bolo počuť nejakú hudbu či vidieť tancujúcich ľudí.
Monterianos mi pomohli sa cítiť v ich meste ako doma. Prijali ma medzi seba s otvorenou náručou. Denne ma pozývali na rôzne „fincy“, obedy, večere, festivaly, koncerty, …
Verím, že monterianos si ocenili môj pobyt v ich meste najmä preto, že mnoho cestovateľov a cudzincov do ich mesta nezavíta. Kvôli ľudom z Monterie som sa cítila ozaj výnimočná a milovaná a za to som im nesmierne vďačná.
Čo vidieť a robiť v Monterii
Rieka Sinu prechádza mestom Monteria a delí ju na dve strany, ktoré sú spojené len dvoma mostmi. Ale nebojte. Auto, autobus či známe mototaxíky nie sú jedinou formou, ako prejsť z jednej strany rieky na druhú. Existujú totižto tzv. „planchóny“ – malé loďky bez motora, ktoré prechádzajú z jednej strany na druhú každých 5 minút a stoja len 500 pesos (menej než 0,20 eura). A zážitok je unikátny.
Ďalším skvelým zážitkom je prechádzka po parku Ronda del Sinu. Je to nádherný park plný tzv. „iguanas“, veveričiek či dokonca opíc. Zabudnite na ZOO. Príďte do parku Ronda del Sinu, kde sa môžete zároveň osviežiť skvelými džúsmi z tropického ovocia ako marakuja, lulo, tomates del arbol, nispero, …
Ak ste párty lev, tak v Monterii sa učite nudiť nebudete. Pretože sa tam nachádza Calle 41. Calle 41 je ulica, kde sa nachádza množstvo rôznych podnikov, reštaurácií, barov a nočných klubov. Nebol víkend, aby som nezašla na Calle 41, aby som si zatancovala reggeaton, merengue, champetu či porro. Veď asi aj preto som dostala prezývku „kráľovná Calle 41„. 🙂
Na záver …
V roku 2015 som strávila v Monterii len 3 mesiace a tie bohato stačili, aby som sa zamilovala do spôsobu života jej ľudí. Monterianos mi ukázali to NAJ z ich kultúry a vďaka nim som sa tam cítila ako doma. Prednedávnom, čiže v roku 2018, som tu prišla opäť, navštíviť mojich starých priateľov a aj tí mi dali opäť pocítiť, že som v Monterii kedykoľvek vítaná a milovaná. No a toto je hlavný dôvod, prečo Monteriu považujem za svoj druhý domov. Domov mimo môjho ozajstného domova na Slovensku. Dôvodom sú ľudia Monterie, moji priatelia, moja nová rodina …
Ak chcete odoberať moje články z precestovaných krajín či zo života na lodi priamo na Váš email, zaregistrujte sa nižšie.
Ak sa Vám článok páčil a chceli by ste mi prispieť na moje cesty, spravte tak bez váhania, určite sa nepohnevám. 😉
