Vraví sa, že každá krajina má svoje tajné čarovné zákutia či miesta, ktoré by bol hriech nenavštíviť. No jedno miesto,  ktoré je vychýrené svojou tajuplnosťou, dávnou históriou a panenskou prírodou by malo jednoznačne patriť k miestam vo Vašom zozname „must see places“. Ide o stratené mesto Inkov ukryté hlboko v Peruánskych Andách tiež považované za jeden z divov sveta – MACHU PICCHU.

Existuje veľa spôsobov, ako sa dostať na Machu Picchu, počnúc slávnym niekoľkodňovým „Inca Trail“ výstupom, ktorý je aj vďaka svojej popularite už mesiace vopred vypredaný aj napriek ohromne vysokým cenám tohto zájazdu (ceny pohybujúce sa od 400 eur vyššie). Ďalšou možnosťou je rezervovanie si jednodňového výstupu na Machu Picchu pomocou nespočetných cestovných agentúr, ktorý sa dá rezervovať ako online tak aj osobne v meste Cusco ci Aguas Calientes. Ďalšími možnosťami sú rozličné trekingy vedúce k slávnemu Machu Picchu pomocou osobných sprievodcov rezervovaných cez cestovné agentúry, ktoré nie sú až tak predražené, no stále drahšie ako keby ste išli na vlastnú päsť. A presne túto poslednú možnosť, dostať sa na Machu Picchu samostatne bez pomoci akejkoľvek cestovky som si vybrala práve ja.

AKO SA DOSTAŤ NA MACHU PICCHU BEZ CESTOVKY

Do krásneho peruánskeho mestečka Cusca som dorazila v polovici októbra, kde som si zakúpila vstupný lístok na Machu Picchu. Mala som šťastie a vďaka mojej dočasnej identifikačnej karte z Kolumbie som dostala 50% zľavu a zaplatila som len neuveriteľných 18 eur za vstup do môjho už dávno vytúženého Machu Picchu.

Niekoľko dní som sa kochala týmto čarovným mestečkom, až kým som nevyrazila na cestu k dedinke Aguas Calientes, ktoré je vstupnou bránou Machu Picchu. Opätovne, máte veľa možností ako sa dostať z Cusca či jeho okolia do Aguas Calientes. Jednou z najdrahších možností je cesta vlakom, kde jednosmerný lístok stoji okolo 50 dolárov. Ja som  sa dobre poinformovala a rozhodla sa pre menej pohodlný spôsob cesty, na za to omnoho lacnejší a dobrodružnejší. Z Cusca som sa mestským autobusom prepravila do dedinky Santa Maria (cesta približne 5 až 6 hodín a cena 4 eura), odkiaľ som sa malým minivanom určeným pre 9 ľudí (no nás bolo 10 haha a cena tiež 4 eura) prepravila k miestu nazvanému Hidroelectrica. Šlo približne o dve hodiny strávené  v extrémne nepohodlných podmienkach po ceste chýbajúcej asfalt, no zato preplnenej kameňmi, balvanmi a malými potôčikmi.

Z Hidroelectrici už chýbalo posledných 10 km, ktoré som si poctivo odkráčala popri vlakových koľajniciach v hustom pralese Peruánskych Ánd.

Na moje podivenie podobných bláznov ako som bola ja tam bolo mnoho a tak som sa cestou zoznámila s pár super ľuďmi, ako z Peru tak aj z Chile, či ostatných kútov Južnej Ameriky. Až po zotmení som konečne dorazila do dedinky Aguas Calientes, kde som natrafila na lacný no za to celkom pohodlný hostel, kde som sa zložila a dopriala si niekoľkohodinový spánok pred dosiahnutím môjho ďalšieho vytúženého cestovateľského cieľa.

Machu Picchu som poctila svojou návštevou 17.10.2015. Nevyzerá to ako magický dátum, určite však patrí k dátumom, ktoré si dokonca života zapamätám. V tento deň sa mi naskytla príležitosť zažiť čaro a tajuplnosť tohto magického miesta a prebádať každý jeho kút z každej strany. Budíček nastavený už na 04:30 ráno, resp. neskoro v noci som vôbec nepotrebovala, pretože moja nedočkavosť a zvedavosť ma zobudila už pár minút pred plánovaným budíkom.

Obliekla som sa, obula pohodlnú obuv, vzala malý plecniak na chrbát a vyrazila takmer dvojhodinovým strmým výstupom k Machu Picchu.

Samozrejme, z Aguas Calientes na Machu Picchu sa môžete dostať za 15 minút aj autobusom, no tie čo to stáli a neposkytovali ten úžasný pocit dosiahnutia vášho cieľa po vlastných. Pred hlavným vstupom som stála už niečo po 6tej ráno a na moje šťastie sa zoznámila s dvoma zlatými Ekvádorčankami, ktoré mi navrhli, aby som celé dopoludnie strávila s nimi a ich osobným sprievodcom. Odmietli by ste takúto ponuku?! Boli by ste blázon. A tak som prvé hodiny v tomto magickom mieste obklopeným panenskou prírodou strávila s Belén a jej matkou a našim sprievodcom, ktorý nám nadšene a do detailov vysvetlil celú históriu Machu Picchu ako aj jeho tajných zákutí. Počas  tohto dňa mi Belén podarovala mesačný kamienok, ktorý som si dobíjala energiou vyžarujúcou z posvätného balvana Machu Picchu. No a verte či nie, ja som ozaj niečo cítila a bolo to neopísateľne krásne. Doteraz mi tento mesačný kamienok zdobí moju izbu a dennodenne mi pripomína moje bádanie Machu Picchu.

Po mnohých hodinách strávených na tomto okúzľujúcom mieste či už s Belén a jej matkou, alebo s chalanmi z Chile, ktorých som spoznala deň predtým  alebo pri chvíľke samoty, kedy som sa snažila o úplne vypnutie a meditáciu, som sa rozhodla spraviť pár fotiek reprezentujúcich minimálne tri krajiny. A to Slovensko, Kolumbiu a samozrejme Peru. Slovensko kvôli faktu, že je to mojím skutočným domovom, kde žije celá moja rodina a priatelia od detstva. Kolumbiu kvôli tomu, že pár mesiacov strávených v tejto krajine mi dalo môj druhý domov plný úžasných ľudí, ktorí sú a budú súčasťou ako mojich spomienok tak aj života. No a Peru minimálne kvôli tomu, že je domovom zázračného Machu Picchu. Aby som takéto fotky mohla nafotiť som potrebovala okrem asistencie okoloidúcich ľudí vždy ochotných ma odfotiť, taktiež aj nejaké to „vybavenie“. Nesmela chýbať slovenská vlajka (hoci maličká), kolumbijské tričko a čiapka upletená miestnou Peruánskou babičkou s nápisom Cusco.

Tieto nádherné fotky a videá avšak nezachytili ani desatinu toho, aké to Machu Picchu naozaj je. Nedokázali zachytiť tú tajuplnosť, spiritualitu a magickú energiu tohto miesta. Miesta, kde len jedna návšteva určite nie je postačujúca. Miesta, ktoré Vás opantá svojim čarom v priebehu pár minúť. Miesta, do ktorého sa dokážete zamilovať hneď na prvý pohľad. Pretože také je Machu Picchu! Ozaj jedinečné… 🙂

No a je Machu Picchu ozaj tak drahé?? Mne sa podarilo za neuveriteľných 80 eur zakúpiť vstup na Machu Picchu, zorganizovať spiatočnú cestu z Cusca do dedinky Aguas Calientes, ubytovať sa tam na dve noci, nechať sprepitné sprievodcovi, najesť sa, vypiť si Pisco Sour a zažiť tak čaro jedného zo siedmich divov sveta.

PS: Ak hľadáte nový vhodný foťák na Vaše dobrodružné cesty, tak pozrite na Nikon D3200  – mám doma presne taký istý a neviem si ho vynachváliť. 🙂

Ak chcete odoberať moje články z precestovaných krajín či zo života na lodi priamo na Váš email, zaregistrujte sa nižšie.

You read and agreed to our Privacy Policy.

Name

Email*

Ak sa Vám článok páčil a chceli by ste mi prispieť na moje cesty, spravte tak bez váhania, určite sa nepohnevám. 😉

Please follow and like us: