Už to bolo niekoľko týždňov, čo som sa na cestách cítila byť unavená. Keď som si uvedomovala, že mi cestovanie už neprináša toľkú radosť a potešenie, ako by malo. A tak som sa rozhodla vrátiť domov. Vyskúšať sa usadiť bližšie k rodine a priateľom a dlhodobému batôžkárčeniu povedať na istú dobu zbohom. Avšak ešte predtým ma kamarátka Karolahin (rodená Kolumbijčanka) presvedčila, aby sme podnikli posledný výlet pred mojim odchodom. A to na malý, takmer nepoznaný, Karibský ostrovček Isla Fuerte. Aké to bolo?
STOPOVANIE na ISLA FUERTE
Keďže som predošlé mesiace strávila stopovaním po Dominikánskej republike a Portoriku, bola som už zvyknutá na istú dávku adrenalínu a dobrodružstva. A tak sme sa stopovaniu nevyhli ani v Kolumbii. S Karolahin sme ráno zaplatili 5000 pesos (zhruba 1,5 eura) jednému mototaxikárovi, aby nás vzal mimo Monterie (mesta, kde som už bola cez dva týždne a kedysi pracovala ako učiteľka AJ). Áno, vzal nás obe na jednej motorke. Žiadna novinka v Monterii. V Dominikánskej republike sme niekedy zazreli aj 6 člennú rodinu na jednej motorke. Že to vôbec zvládla, však? 🙂
Z Monterie sme sa potrebovali dostať do dedinky Paso Nuevo a odtiaľ vziať loďku na ostrov.
Dve pomerne (celkom dosť hehe) atraktívne mladé baby by so stopovaním veľký problém mať nemali. A ani sme nemali. Neprešlo ani päť minút a už nám zastavil prvý pán, ktorý nás zviezol do susedného Cerete. Odtiaľ nás vzal ďalší pán, ktorý nám behom polhodinky vyrozprával celý svoj osobný život (od toho ako prešiel z hetero cez homo až po žiaden vzťah). Náš posledný pán na zaviezol až priamo k loďkám v Paso Nuevo, kde sme sa snažili zjednávať cenu za odvoz. Bohužiaľ to nebol môj deň šťasteny a cena ostala 20, 000 pesos (cca 6 eur).
UBYTOVANIE na ISLA FUERTE
Tak ako vždy, ani tento krát sme nemali dopredu nič zarezervované. Žiadne ubytovanie. Veď na čo si veci plánovať až príliš dopredu, keď si viete tieto záležitosti vybaviť aj na meste a takmer vždy za lepšie ceny ako cez internet. Avšak ešte pred príchodom sme sa dopočuli, že na ostrove sa nachádza fajn hostel s názvom La Playita. Neváhali sme a po vyhodení nás na brehu ostrova, sme sa pýtali rovno na tento hostel. Jeden miestny nám ochotne ukázal cestu a zistili sme, že ide o raj na zemi. Hostel priamo na pobreží, hojdacie siete s výhľadom na Karibské more, mini bar s príjemnou latino hudbou a palmy všade naokolo.
Cena za prespanie v hojdacej sieti bola 35 000 pesos, my sme to zjednali na 20 000 pesos (6 eur). Aj tak mi to prišlo pridrahé, ale nemala som viac energie na ďalšie zjednávanie.
Majiteľom bol pohodový týpek z Austrálie, ktorý si tu otvoril hostel už pred troma rokmi a s priateľkou si tam spokojne nažíva. Uff – na chvíľu mi napadlo, aké by to bolo mať taký hostel s partnerom niekde na Karibiku. Následne som si uvedomila, ako ďaleko to je od mojej rodiny a hneď som tú myšlienku zamietla. I keď … Človek nikdy nevie, ako sa v živote veci vyvŕbia. 🙂
OSTROV FUERTE – ČO TAM?
Mojim plánom bolo relaxovať. Užiť si posledné momenty na Karibiku. Užiť si karibské pláže. A tak aj bolo. No ešte pred tým sme si prebehli s Karolahin ostrov po vlastných (cesty tam vlastne žiadne nie sú) a narazili na tzv. „Arbol Que Camina“ – strom, čo chodí, a šlo o neskutočný úkaz toho, aká je naša matička príroda neskutočná. Liany visiace zo stromov sa spájali so zemou a po istom čase sa z nich stal ďalší peň stromu. Veď fotka nižšie Vám dá predstavu, ako to tam vyzeralo.
Taktiež sme narazili na malú jaskyňu „Cueva de Morgan“, ktorá bola dosť úzka, dlhá a taktiež strašidelná. Obzvlášť keď mi ponad hlavu nečakane preletel netopier.
Po krátkom bádaní ostrova sme sa presunuli na karibské pláže, kde po turistoch nebolo ani chýru ani slychu. Presne to, čo sme potrebovali. Bohužiaľ mi pláže na tomto ostrove neprišli tak očarujúce, ako na iných karibských ostrovoch. Ale tak ja som v živote už videla a zažila také miesta, o ktorých sa mnohým len sníva. Moja latka je nastavená už privysoko. Možno aj preto si chcem dať teraz oddych od cestovania…
NOČNÝ ŽIVOT NA ISLA FUERTE
Keďže sme prišli cez víkend a k tomu sa oslavovali dni Cartageny, na ostrove to ozaj žilo. Ešte pred odchodom z hostela mi sympatický gringo, môj spolubývajúci zo siete , ponúka gram kokaínu. Že či si spolu nedáme a trošku neužijeme. Po krátkom premyslení a zvážení tejto lákavej ponuky som to so slušnosťou odmietla. „Milada – potľapkaj sa za to po ramene, good girl“.
S Karolahin sme sa najprv navečerali. Tzv. „cocktail de camaron“ bol neskutočný a len za 10 000 pesos. V dedine to žilo ako nikde inde. Poriadna domáca párty s vallenatom, mapale, cumbiou. Bohužiaľ miestne detičky sa nevedeli nasýtiť pyrotechniky, a tak po necelej pol hodine sme to vzdali a odišli s mienkou, že radšej odísť skôr so všetkými končatinami ako neskôr bez prsta na nohe.
Cestou domov sme však začuli ďalšiu párty a hudba prichádzala priamo z pláže. Tam bol mini stánok s DJ, ktorý hral môj obľúbený reggeaton a desiatky ľudí, ktorí tancovali v kruhu. S Karolahin sme si trošku potancovali, avšak keďže šlo o samé páriky či rodinné skupinky, aj tam sme to vzdali a do polnoci sme už boli na hosteli. Akosi som nemala chuť na socializovanie sa s ľuďmi z hostela a v mojej luxusnej hojdacej sieti som už strávila zvyšok noci sama.
Čo už. Nie vždy máme chuť na sex, drugs a rock&roll…
ZÁVER na ISLA FUERTE
Ďalší deň sme si s Karolahin dopriali chutné raňajky v hosteli a niekoľko hodín ležali na slniečku a chytali bronz. Na chvíľu mi napadlo zrušiť letenky domov. Ostať v tomto raji niekoľko týždňov či mesiacov. Kým sa mi nevráti chuť na cestovanie. Alebo aspoň tu prežiť teplé slnečné dni, kým je doma na Slovensku hnusná sychravá zima … No nedalo mi to … Letenky som nezrušila …
Na obed sme si vzali loďku naspäť do Paso Nuevo a odtiaľ sa nám podarilo zohnať super stop do dedinky Lorica a odtiaľ priamo až do Monterie. Medzitým nás prvý pán zaviezol do svojho hotela, kde nás s priateľkou pozval na chutný karibský obed. A tak sa naše dobrodružstvo na ostrove Fuerte zakončilo happy endom a ja som si len potvrdila, že by mal nastať koniec mojej „kariéry batôžkárky“.
Cestovanie ma prestalo napĺňať. Robiť šťastnou. Potrebujem dobiť svoje duracel baterky. Svoju stratenú pozitívnu energiu a zistiť, čo vlastne v živote chcem … Vy to už viete???
Ak sa chcete stať MiliMunďákom a odoberať moje články z precestovaných krajín či zo života na lodi, zaregistrujte sa nižšie.
Ak sa Vám článok páčil a chceli by ste mi prispieť na moje cesty, spravte tak bez váhania, určite sa nepohnevám. 😉
PS: Potrebujete sa poistiť na cesty? Mám pre Vás skvelé odporúčanie. S The True Traveller sa môžete poistiť do celého sveta za skvelé ceny. A môžete sa poistiť dokonca už aj keď ste na cestách. Ja som s nimi nadmieru spokojná. Taktiež si mnoho ľudí pochvaľuje poistenie AXA.
