Kde bolo tam bolo, za horami za dolami, na ďalekom východe Slovenska sa jedného krásneho dňa rozhodla bláznivá cestovateľka Mili prepátrať krásy národného parku Poloniny. Rozhodla sa, že sa na svojom tátošovi (teda na aute jej maminy) prevezie do najvýchodnejšej obce Slovenska zvanej Nová Sedlica. Dedinka ukrytá v zelenom pohorí Polonín jej doslovne počarovala. Pokoj, kľud a ticho. A tam sa to začalo.

Tam sa začala cesta s istým cieľom. S cieľom navštíviť tri krajiny v priebehu krátkeho okamihu. Tým cieľom bol vrchol Kremenec.

Čo ten Kremenec je?

Kremenec je najvyšším bodom Bukovských vrchov, ktoré spadajú pod národný park Poloniny. Zároveň Kremenec predstavuje hraničné miesto medzi Slovenskom, Poľskom a Ukrajinou s nadmorskou výškou 1221 metrov. Taktiež je súčasťou Stužického pralesa, ktorý je zaradený v zozname svetového dedičstva UNESCO. Kremenec je jednoducho miesto, ktoré chcete aspoň raz za život navštíviť. Obzvlášť ak sa túlate po ďalekom východe Slovenska.

Ako sa na Kremenec dostať?

V Novej Sedlici sme zaparkovali nášho tátoša pri informačnom stredisku, odkiaľ sme sa už na pešo vybrali po červenej značke priamo na Kremenec. Celkové prevýšenie tejto trasy bolo niečo okolo 1000 metrov, takže nám to dalo riadne zabrať. Najviac sme sa zapotili snáď tesne pred výstupom na Kremenec na ukrajinsko-slovenskej hranici, no cieľ sme už mali takmer na dosah a tak sa aj naša motivácia zvýšila.

Spiatočnú cestu sme si naplánovali po hrebeni cez Kamennú lúku, odkiaľ sa nám naskytli pekné výhľady na celé okolie. Z nej sme pokračovali stále po červenej značke až k Čertiaži, kde sme prešli na zelenú značku a pomerne strmým klesaním sme sa dostali späť do dedinky Nová Sedlica. Ešte pred odchodom k autu sme si stihli namáčať nohy v mini jazierku, ktoré sa nachádzalo takmer na konci našej trasy, čo pre ubolené chodidlá bola doslovne čerešnička na torte.

Celková túra aj s prestávkami nám trvala takmer 8 hodín a náš krokomer nám ukázal niečo cez 20 km v nohách. Určite sa to dá zvládnuť aj za kratší čas. Všetko záleží na vašej kondícii, nálady a množstva fotiek, ktoré na cestách chcete spraviť. 

Moje dojmy z turistiky na Kremenec

Túru sme podnikli koncom apríla. Počasie sme mali nádherné, i keď na hrebeni nás prekvapil sneh. Hore na Kremenci sme stretli len troch junákov. Predpokladám, že keby navôkol nezúril neželaný vírus zvaný COVID-19 (určite ste už o ňom čo to počuli), tak by tých ľudí bolo na vrchole habadej. Daní junáci nás aj pozvali na opekačku, ktorú podnikli už dole pri dedine, avšak keďže šlo o obdobie sociálnej dištancie, s veľkým zármutkom a ešte väčším sebazaprením som odolala vôni špekačiek, na diaľku len poďakovala, zamávala a šla „o dúm dál“.

Výlet to bol ozaj pekný a unikátny. Veď kedy sa dostanete do troch krajín v priebehu pár sekúnd? No tak či onak, nebolo to to NAJ, čo som kedy videla či zažila. Väčšinu času strávite v lese bez akýchkoľvek výhľadov. Bez adrenalínových rebríkov. Či dych berúcich jazier. No táto turistika svoj účel istotne splnila. Strávili sme celý deň v horách a doplnili si svoju energiu vďaka našej matičke prírode.

A navyše sme dostali to naše „Tri v Jednom“ – navštívili sme tri krajiny v priebehu asi desiatich sekúnd.

Návod ako navštíviť tri krajiny za 10 sekúnd aj počas korony

 A čo vy? Poctili ste už Poloniny svojou návštevou? Akú trasu ste v nich podnikli? Alebo ste už niekedy navštívili miesto, ktoré spája tri krajiny naraz? Ktoré to boli a kde? Napíšte do komentárov a inšpirujme sa navzájom.

Ak sa vám článok páčil a chceli by ste mi prispieť na moje budúce cesty, spravte tak bez váhania, určite sa nepohnevám. 😉

Ak sa chcete stať MiliMunďákom a odoberať moje články z precestovaných krajín, či zo života na lodi, zaregistrujte sa nižšie.

You read and agreed to our Privacy Policy.

Name

Email*

Please follow and like us: