Mnoho ľudí sa ma pýta, kedy a ako sa to moje cestovateľské šialenstvo začalo. Prečo v tom pokračujem. Prečo sa už neusadím a nevediem „normálny“ život. Popravde, odpovedať na to veľmi neviem, ale vyskúšam Vám zhrnúť posledných 6 rokov môjho cestovateľského života, a možno pochopíte, o čom to celé vlastne je …
Už keď som mala 10 rokov, tak ma rodičia pustili do pre mňa vtedy ďalekého Grécka, kde som strávila celé leto s krstnou. Od 14tich som rok za rokom chodila na školské výlety do cudzích krajín. V 16tich som šla na leto do Čiech za priateľom a za mojou prvou prácou a v 17tich som za ním odišla na leto do Anglicka. Od 18tich som každé leto trávila v Grécku až do roku 2012. Rok 2012 bol pre mňa prelomový rok. Rok, kedy sa to moje cestovateľské šialenstvo začalo. A aby bol tento článok prehľadnejší, rozpíšem ho rok po roku …
ROK 2012 – PRELOMOVÝ ROK
Bola som v 4tom ročníku na výške v KE. Život bol skvelý. Mala som dve práce na polovičný úväzok (ako učiteľka AJ a recepčná v T-Systems), kopec voľno časových aktivít, skvelých priateľov. V máji 2012 som si našla týždeň čas a zabehla na Malorku za kamarátkou. Veď spiatočné letenky ma nestáli ani 60 eur. V júni po skúškach som odletela do USA vďaka CampLeaders, kde som celé leto pracovala v detskom tábore ako inštruktorka vodných skútrov a zároveň som predávala deckám čokoládu. Skvelý job. Po 10tich týždňoch „ťažkej“ práce som si pocestovala East Coast od Bostonu po Miami. V septembri som sa vrátila na pár dní domov, prebalila kufre a odišla na 5 mesiacov do Španielska vďaka študentskému programu Erasmus, kde som okrem angličtiny študovala aj španielčinu.
A verte či nie, ale tento rok bol prelomový. V tomto roku som po prvýkrát strávila viac času v zahraničí než na Slovensku a zistila som, že tam vonku je toho tak veľa, žeby bola škoda tú krásu sveta neobjavovať …
ROK 2013 – ROK RODINY
Vo februári 2013 som sa vrátila zo Španielska domov, aby som dokončila štúdium. Vtedy som si prvýkrát prešla tou „slávnou“ post travel depresiou. K tomu celkom depresívne počasie, ľudia nie tak vysmiati ako v Španielsku. Začala som si uvedomovať, že na Slovensku ešte žiť nechcem, a že predtým než začnem s tou klasickou prácou on pondelka do piatku v nejakej veľkej korporátnej spoločnosti v BA si chcem ešte čo to precestovať a užiť.
A tak som jedného dňa narazila na prednášku o AIESEC, kde ma chalan stážujúci v Ázii inšpiroval k tomu, aby som si o tejto organizácii naštudovala viac. Tak som aj spravila a rozhodla si zažiadať o stáž učiteľky angličtiny v Južnej Amerike. Veď po španielsky som už vedela a k južným krajinám som mala vždy pozitívny vzťah. Avšak problém boli peniaze. Bola som stále vysokoškoláčka a veľa som toho našetrené nemala … V tomto roku som sa začala stretávať s chalanom, ktorý kedysi pracoval na výletných riečnych lodiach a tvrdil, že si tam dokázal našetriť neskutočné peniaze. A tak som si o tom čo to pozisťovala a šla do toho.
Problém ale v tomto roku 2013 bola rodina. Teda problém ako problém. Mali sme naplánované 4 svadby a na každej z nich som mala byť buď hlavná družička alebo svedok. Takže či som chcela či nie, rozhodla som sa kvôli rodinke ostať zvyšok tohto roku na Slovensku a venovať sa jej a spoznávať krásy mojej krajiny. Veď aj Slovensko má toho mnoho v ponuke.
ROK 2014 – ROK TVRDEJ PRÁCE
Rok, kedy som si plánovala našetriť dostatok peňazí na moje zahraničné stážovanie a zároveň prvú „backpacking“ cestu naprieč Južnou Amerikou. A tak sa aj stalo. Vďaka Back Up Agency som dostala prácu na riečnej výletnej lodi vo Francúzsku na dobu 9 mesiacov a celý ten čas som poctivo šetrila na svoj cestovateľský sen.
Okrem šetrenia peňazí som mala príležitosť si precestovať celkom veľkú časť Francúzska a tak som vďaka práci na lodi spoznala mestá a mestečká ako Avignon, Lyon, Chalon sur Saone a zažila mnoho krásnych exkurzií. Okrem iného sa mi pošťastilo zájsť opäť na Malorku na týždeň za mojou už vyššie spomínanou kamarátkou Jankou. 🙂
Na konci tohto roka som mala toho dosť našetrené, čo to po Európe precestované a tak som si mohla v pokoji užiť Vianoce s rodinou a pripraviť sa na cesty. Prípravou myslím zakúpiť cestovné poistenie (The True Traveller), letenky (cez Skyscanner), očkovania, atď …
ROK 2015 – NAJDOBRODRUŽNEJŠÍ ROK
Rok 2015 bol jeden z najdobrodružnejších rokov, aké som kedy mala. V januári 2015 som sa vybrala na 3 týždňovú cestu po Thajsku s mojimi dvoma kamarátmi, ktorých som spoznala na lodi. V apríli 2015 som si za parádnu cenu zaletela do Rio de Janeira s kamarátkou, ktorá sa po 10 dňoch vrátila naspať do Európy zatiaľ čo ja som odletela do Kolumbie, kde som v mestečku Monteria 3 mesiace stážovala ako učiteľka angličtiny vďaka AIESEC. Následne na to som sa vybrala na 5 mesačnú dobrodružnú sólo cestu naprieč Južnou Amerikou a precestovala som si krajiny ako Kolumbia, Ekvádor, Peru, Bolívia, Chile, Argentína či Brazília. Bola to moja život a priority meniaca cesta, na ktorej som sa toho mnoho naučila … V decembri 2015 som sa vrátila domov bez toho, aby som o tom niekomu povedala, a tak som rodinke pripravila krásne Vianočné prekvapenie. 🙂
ROK 2016 – ROK „USADENIA SA“
Po tom ako som sa vrátila po 8 mesiacoch z Južnej Ameriky naspäť do Európy, na Slovensko, zistila som, že to doma nebude také ľahké. Všetko naokolo mi prišlo presne také isté, ako keď som odišla, len ja som sa cítila iná. A málo kto si to všimol. Prvé týždne som sa cítila stratená a nepochopená. Nevedela som, čo vlastne chcem. No kvôli mojej milujúcej rodine som sa rozhodla nevrátiť späť do Brazílie (a tak mi prepadla už zakúpená letenka) a povedala som si, že dám domovu šancu. Svoj nový domov som si následne našla v Prahe, kde som zotrvala presne rok.
V Prahe som prvé mesiace pracovala ako eventová koordinátorka v 5 hviezdičkovom hoteli, kde ma to bohužiaľ veľmi nebavilo. Následne na to som si našla skvelú prácu v cestovke Sandemans, kde som pracovala ako MPM (Meeting Point Manager) a zároveň ako sprievodkyňa na pivných túrach pre španielsky hovoriacich turistov. Zároveň som pre VOX Travel pracovala ako sprievodkyňa na rozlúčkach so slobodou. Mala som dokopy tri veľmi zaujímavé práce v oblasti turizmu, skvelých spolubývajúcich (nech žije Jagellonia 😉 ) a každý mesiac a pol som cestovala za rodinkou na východné Slovensko. Život takmer nemohol byť lepší… 🙂
ROK 2017 – MIX ROK
Do apríla 2017 som ešte žila a pracovala v Prahe, kde som sa pevne rozhodla, že môjmu dobrodružnému cestovaniu nie je koniec. Začiatkom roka som teda prišla s perfektným plánom čo ďalej. Najprv som si zažiadala o pracovné víza do Kanady, na ktorú ma kamarát z El Mundo celkom prehovoril. Vďaka Marcel. 😉 Následne na to som si cez agentúru Back Up opäť vybavila prácu na riečnej výletnej lodi po Európe, aby som si našetrila dosť peňazí na môj ďalší cestovateľský projekt. A tým mala byť Stredná Amerika. 🙂
V apríli som sa teda na mesiac nasťahovala domov na Slovensko, vybavila potrebné papiere do Kanady, keďže mi medzi časom prišla oficiálna pozvánka pre Working Holiday Visa. Strávila som istý čas s rodinkou a začiatkom mája som odišla pracovať opäť na loď. Tento krát som sa plavila po rieke Rýn a precestovala si krajiny ako Švajčiarsko, Nemecko, Francúzsko a Holandsko. Na mesiac ma poslali aj do Portugalska a Španielska. O mojom lodnom denníku si prečítajte viac TU.
V septembri a októbri som ostala na Slovensku na platenej PNke po mojom nešťastnom páde zo schodov na lodi. A tak som strávila veľa času s rodinkou a plne sa venovala blogu a prednášala o Južnej Amerike v takmer všetkých veľkých mestách Slovenska.
V novembri som sa vybrala na 3 týždňovú cestu po Filipínach, kde som šla sama a vďaka môjmu blogu som mala väčšinu exkurzií a transportu úplne zdarma. Môj prvý „blog business“, z ktorého som sa veľmi tešila. Navyše, Filipíny boli báječné. Prečítajte si o nich viac TU.
Na Vianoce som už bola doma a strávila krásny čas s rodinkou, s ktorou som sa pomaly ale isto začala lúčiť, pretože rok 2018 mal byť rok plný cestovania a dobrodružstva na opačnej strane sveta … 🙂
ROK 2018 – PESTREJŠIE TO UŽ ANI NEMOHLO BYŤ
9.1.2018 som mala jednosmernú letenku z Prahy do Kolumbie. Tak som si to naplánovala. Priletieť do Kolumbie a navštíviť kamarátov a bývalých kolegov na Karibskej časti a pokračovať v mojej ceste naprieč Strednou Amerikou už odtiaľ. A tak aj bolo. No medzi tým som strávila noc v centre Miami (mala som layover okolo 20 hodín) vďaka couchsurfingu. Kolumbia bola skvelá. Moja kamarátka Angie ma už čakala na letisku v Cartagene. Aj spolu s Karo sme stopovali po severe Kolumbie, až kým sme sa nevrátili do mojej milovanej Monterie, kde som učila pred troma rokmi angličtinu. Dva týždne strávené v Kolumbii boli krásnym začiatkom mojej ďalšej sólo cesty naprieč Latinským kontinentom.
Koncom januára som preletela do Panamy, kde som strávila zhruba dva týždne. Inak ak sa prekliknete na každú krajinu (zeleným zvýrazneným písmom), preklikáte sa k mnohým zaujímavým zážitkom z mojej cesty. Takže neváhajte a klikajte. Po Paname nasledovala Kostarika, kde som chcela ostať len 10 dní no ostala som takmer 40, pretože som sa tam zamilovala. Po Kostarike nasledovala bláznivá Nikaragua, kde ma nachvíľu zavreli do basy a kde som si vyliezla na sopku a zboardovala z nej dole. V Hondurase na mňa zase zaútočili včely, zatiaľ čo domáci boli extrémne priateľskí. V Salvadore som strávila krásnych 9 dní a bolo to tam neuveriteľné. V Guatemale som prvýkrát v živote videla vybuchovať sopku, čo bolo dych berúce. Okrem iného ma tam doštípali červené mravce, kvôli ktorým som skončila na pohotovosti. No a Mexiko bola krásna posledná zastávka pred Kanadou. Strávila som dva týždne vylihovaním v hojdacej sieti v karibskom mori s margaritou v rukách.
10. mája 2018 som sa presťahovala do Kanady. Presnejšie do Vancouvru s úmyslom sa na chvíľu usadiť, nájsť si prácu, čo ma bude baviť, zarobiť nejaké peniažky a tak začať novú kapitolu môjho života. A to sa mi zatiaľ aj úspešne darí … 🙂
Takže drahí MiliMunďáci, čo poviete na posledných 6 rokov môjho cestovateľského života??? Niekto by to neznášal, niekto by to miloval. No viete, čo je dôležité? Robiť v živote to, čo nás napĺňa šťastím a nekritizovať spôsob života iných. Každý z nás máme iné životné priority, iné osobnosti a každý chceme niečo iné. Ja svoj život milujem a som nesmierne vďačná, za to všetko, čo mám. A týmto by som sa obzvlášť chcela poďakovať mojej bláznivej rodinke a priateľom za to, že pri mne stoja aj keď som tisícky kilometrov od nich ďaleko a že ma podporujú v mojim bláznivých nápadoch a v mojom životnom štýle cestovateľky. Milujem Vás a bez Vás by to všetko nestálo za to … 🙂
Ak sa chcete stať MiliMunďákom a odoberať moje články z precestovaných krajín či zo života na lodi, zaregistrujte sa nižšie.
Ak sa Vám článok páčil a chceli by ste mi prispieť na moje cesty, spravte tak bez váhania, určite sa nepohnevám. 😉
PS: Potrebujete sa poistiť na cesty? Mám pre Vás skvelé odporúčanie. S The True Traveller sa môžete poistiť do celého sveta za skvelé ceny. A môžete sa poistiť dokonca už aj keď ste na cestách. Ja som s nimi nadmieru spokojná. Taktiež si mnoho ľudí pochvaľuje poistenie AXA.
