V prvej časti článku ste mali možnosť dočítať sa, ako som deň pred výstupom na Gerlach zdolala 33km túru Tatranská Lomnica →→→ Skalnaté pleso →→→ Veľká Svišťovka →→→ Zelené pleso →→→ Tatranská Lomnica … A ako som sa obávala, či ten Gerlach po fyzickej stránke vôbec zvládnem.
V tejto časti článku Vám teda poviem, ako celý výstup prebiehal, ako a či som to zvládla a zároveň Vám dám informácie praktickejšieho charakteru, ako cena či dĺžka túry.
PRAKTICKÉ INFO K VÝSTUPU NA GERLACHOVSKÝ ŠTÍT
→ túra možná len so SPRIEVODCOM
→ existuje viacero agentúr, my sme šli cez Mountain Pro Guiding (MPG) – vrelo odporúčam – maximálna spokojnosť
→ CENA: 285 eur za skupinu (max. 3 ľudia) – no treba čeknúť kupóny a zľavy
→ dĺžka celodennej túry 8 až 12 hodín (záleží od fyzickej kondície)
→ potrebná výstroj: vhodná turistická obuv a oblečenie z nepremokavého materiálu, ruksak, čiapka, rukavice (tie sa ozaj zišli), opaľovací krém, jedlo a tekutiny na celú túru
→ technická výstroj: horolezecká sedačka, zámková karabína a helma (MPG nám zapožičali výstroj zdarma)
→ poistenie cez UNION nám zabezpečili v MPG
echo adrotate_ad(5);
DEŇ V – DEŇ VÝSTUPU
Budík nastavený na 4:45. Preberám sa z tvrdého spánku celá stuhnutá a ubolená. Po chvíľke zisťujem, že moje otlaky na nohách mi spôsobujú ešte väčšie bolesti ako deň predtým. No našťastie svalová horúčka ustúpila a povedala som si, že buď dnes alebo nikdy!
ZRAZ NA SLIEZSKOM DOME
O 6tej ráno sme s Andrejom a Marcelom z El Mundo Travel Blog dorazili do Tatranskej Polianky, kde sme sa stretli s našim sprievodcom Paľom. Ten nás pekne nasadil do auta a vyviezol nás k Sliezskemu domu, kde sme mali krátku pauzu.
Pred Sliezskym domom nám Paľo zapožičal potrebnú technickú výstroj, ktorú sme si ešte odložili do ruksaku a pomaly ale isto sa vybrali na túru. To že som sa cítila nervózne kvôli obave, že na ten Gerlach sa ani nedostanem, Vám zrejme opisovať nemusím. A obavy sa s výstupom nahor len stupňovali.
VÝSTUP NA GERLACHOVSKÝ ŠTÍT
Výstup na Gerlach vedie viacerými variantmi. My sme šli tou „klasickou“, takže zo Sliezskeho domu do Velickej doliny a potom cez Velickú Próbu až na vrchol.
Prvá hodina strmého výstupu po kamenistom teréne dávala mojej kondičke poriadne zabrať. Videla som, že chalani sa ani nezadýchali, no za to ja som potrebovala aj každých 10 minút prestávku. Svalovka z predošlého dňa mi situáciu vôbec neuľahčovala. V duchu som to už niekoľko krát chcela vzdať. No predstava, že to vzdám, a že na ten Gerlach nevyjdem sa mi vôbec nepozdávala. A tak som si zakaždým len zahryzla do pery, predýchala a pokračovala v ceste.
Približne po prvej hodine sme dorazili k úseku, kedy sme si už museli nasadiť výstroj. Paľo mi s tým poctivo pomohol, keďže som predtým nikdy nepodnikla túru, kde by sa vyžadovala vysokohorská sedačka. Po chvíľke bezpečnostnej prípravy a vysvetľovania postupu sme vyrazili strmou Velickou próbou pekne jeden za druhým prepojených s lanom. Náš sprievodca Paľo šiel ako prvý, ja druhá a chlapci za mnou. Po prvej hodinke krásneho slnečného počasia sa počasie zrazu zmenilo, slniečko zašlo, ukázali sa mraky a hmla taká, že sme miestami ani na meter pred nami nevideli. Celú situáciu nám taktiež začal znepríjemňovať silný vietor. No našťastie aspoň ten výstup nebol tak kondične náročný. Striedal sa výstup so zostupom a miestami bez prevýšenia. Samozrejme ale bolo potrebné dávať pozor, kam a ako položíme nohu, pretože len najmenšia chyba by mohla viesť k nepríjemným následkom.
Určite Gerlach neodporúčam ľudom, čo sa boja výšok a lezenia po skalách. Pretože presne o tom je celý výstup na Gerlachovský štít.
NA VRCHOLE GERLACHU
Po 3 a pol hodinách (pre mňa) vcelku náročného výstupu (hlavne na kondičku) sme to dali!! Dosiahli sme najvyšší vrchol Slovenska – GERLACHOVSKÝ ŠTÍT s nadmorskou výškou 2655 mnm.
A hoci sme kvôli hmle nevideli takmer nič, aj tak som mala skvelý pocit seba prekonania sa a dosiahnutia pre mňa takmer nedosiahnuteľného. Po pár povinných fotografiách pri kríži sme sa ešte zapísali do knihy, spravili nejaké to video a vybrali sa na cestu nadol. Spolu s nami tam bolo ešte zopár ďalších skupiniek (našťastie to nebolo veľmi preplnené v danú chvíľu), ktorí predovšetkým pochádzali z Poľska a Čiech. Po Slovákoch takmer ani chýru ani slychu.
ZOSTUP Z GERLACHU
Zostup z Gerlachu nás viedol Batizovskou Próbou a Batizovskou dolinou až späť k Sliezskemu domu. Podľa Paľa sa zostup skladal z troch častí. Prvá bola vcelku strmá časť, kde sme si museli dávať extrémny pozor ako schádzame. Miestami sme zliezali doslovne po zadkoch. Tu nás Paľo istil, všade kde sa dalo a stále šiel ako posledný. Druhá časť bola trošku príjemnejšia bez takého strmého spádu. No a tá posledná časť bola najstrmšia, kde sme už museli použiť aj tzv. schodíky.
Chvíľkami to boli celkom nebezpečné úseky a jemne zvýšený adrenalín mi prúdil žilami. Tú tretiu časť som si naplno užívala a tešila sa z každého dosiahnutého schodíka.
Po zhruba 2 a pol hodinách sme dorazili k Batizovskému plesu, kde sme si dali krátku prestávku k obedu. Všetci sme sa tešili z toho, že to najťažšie už máme za sebou. No bohužiaľ nie pre mňa. Nasledujúca už posledná hodina kráčania k Sliezskemu domu bola už pre mňa utrpením. Po tom všetkom adrenalíne sa moje telo zrazu upokojilo a začalo si uvedomovať bolesť v akej som bola. Takmer krvavé otlaky na prstoch na nohách mi spôsobovali bolesť pri každom kroku. Poslednú hodinu som už kráčala ako bez duše, úplne vyčerpaná. Keď sme krátko pred 14tou dorazili na chatu k Sliezskemu domu, chcelo sa mi od úľavy a natešenia plakať.
Bola som na seba extrémne pyšná, že aj napriek únave a bolesti aké som cestou pociťovala, som to celé zvládla! A za celkom slušný čas – 7,5 hodín!
Na záver článku by som sa chcela poďakovať Andrejovi, ktorý ma na daný výstup pozval a spolu s Marcelom boli pre mňa skvelou oporou a uisťovali ma počas celej cesty, že to spolu zvládneme. Taktiež agentúre Mountain Pro Guiding za dokonalú organizáciu dňa a nášmu sprievodcovi Paľovi za skvelé profesionálne služby.
Vrelá vďaka – bol to zážitok na celý život!
PS: Verím, že ak by som na daný výstup šla patrične oddýchnutá a nie vysilená z predchádzajúceho náročného dňa, tak by sa mi výstup na Gerlachovský štít prišiel ako prechádzka ružovou záhradou. Teda takmer. 😉 Vrelo odporúčam, každému aj príležitostnému turistovi. Stojí to za to! 😉
Ak chcete odoberať moje články z precestovaných krajín či zo života na lodi priamo na Váš email, zaregistrujte sa nižšie.
Ak ste milovníkém cestopisov, tak môj najnovší e-book „Hľadanie šťastia na cestách“ by vám mohol spraviť radosť.
PRE KÚPU E-BOOKU „HĽADANIE ŠŤASTIA NA CESTÁCH“, KLIKAJTE TU.
Ak sa vám článok páčil a chceli by ste mi prispieť na moje budúce cesty, spravte tak bez váhania, určite sa nepohnevám. 😉
PS: Ak sa budete potrebovať poistiť na vaše budúce cesty, vrelo odporúčam The True Traveller, s ktorými sa môžete poistiť do celého sveta za skvelé ceny. A to už aj keď ste na cestách.
