Views: 172

V tejto časti článku Vám nebudem opisovať ako prebiehal výstup na Gerlachovský štít ako taký,  ale čo všetko mu predchádzalo. No verím, že aj to Vás zaujme a nájdete v ňom trošku inšpirácie pre návštevu Vysokých Tatier. Presnejšie, pre návštevu Skalnatého & Zeleného plesa a Veľkej Svišťovky. 🙂

Hory, prírodu a turistiku zbožňujem, no aj tak sa považujem len za príležitostnú turistku. To znamená, že Vysoké Tatry poctím svojou návštevou tak raz za dva roky. A túry podnikám sporadicky. Príležitostne. No verím, že ak by som žila na Slovensku permanentne a netúlala sa svetom kade tade, tak by to bolo aj častejšie.

No prečo to vysvetľujem?! Aby ste pochopili, že pre mňa ako pre nie tak skúsenú turistku či nebodaj horolezkyňu bol výstup na Gerlachovský štít riadnou výzvou!

Asi týždeň po návrate z riečnej lode, kde pracujem ako čašníčka (o živote a práci na lodiach sa dočítate viac TU) mi napísal kamarát Andrej, vášnivý turista, že dostal poukaz na výstup na Gerlachovský štít a či si na to teda netrúfnem spolu s ním a našim ďalším spoločným kamarátom Marcelom z El Mundo Travel Blog. Moja prvá reakcia bola, že na deň pred tým už mám naplánovanú inú túru do Vysokých Tatier, ktorú zrušiť nechcem, a že neviem či sa na obe túry kondične cítim. Predsa dve túry za dva dni, a k tomu výstup na najvyšší vrch Slovenska by bola pre mňa riadna výzva. No po veľmi (ozaj veľmi) krátkom „prehováraní“ som povedala ÁNO a výzvu som v duchu prijala!

DEŇ pred výstupom na GERLACHOVSKÝ ŠTÍT

Ako som spomínala vyššie, deň pred výstupom na Gerlachovský štít som mala už dlhšie naplánovanú túru s dobrými kamarátmi (volajme ich Otik a Koliesko 🙂 ), ktorých som už celú večnosť nevidela.

Andrej mi odporučil pozmeniť môj pôvodný plán túry, ktorá zahŕňala Vysokú Východnú, na niečo „lightové“, čiže ľahšie. Aby som teda na ten Gerlach vládala aj vyjsť. Navrhol nech sa s mojimi kamarátmi vyberieme do Tatranskej Lomnice, odtiaľ pohodlne lanovkou na Skalnaté pleso z ktorého by sme sa pohodovou chôdzou dostali na Veľkú Svišťovku a potom zostúpili k Zelenému plesu a vrátili sa späť do Lomnice. Túra na približne 5 a pol hodín. Aspoň podľa uja googla. Plán to bol skvelý. No ako to celé dopadlo v praxi??

VÝSTUP Z TATRANSKEJ LOMNICE NA SKALNATÉ PLESO

Plán bol stretnúť sa na vlakovej stanici v Tatranskej Lomnici o 8:20, poistiť sa v info centre, nájsť cestu k lanovkám, zaplatiť si 16 eur za jeden smer a behom pár minút sa dostať na Skalnaté pleso.

Plán super, no nevyšiel. Po tom ako sme si za 70 centov zaplatili vysokohorské poistenie a po tom, ako sme našli lanovky, sme sa dozvedeli, že kvôli nepriaznivému počasiu a zlým poveternostným podmienkam lanovky nefungovali. Dlho sme neváhali a vybrali sme sa smerom k Skalnatému plesu peši. Namiesto niekoľko minútovej jazdy na lanovke sme viac ako dve hodiny šľapali hore kopcom a po silnom vetre.

VÝSTUP ZO SKALNATÉHO PLESA NA SVIŠŤOVKU

Na Skalnatom plese sme si dožičali vyslúžený oddych a obed. Ale pozor! Ak si neplánujete priniesť vlastné rožky s paštétou (tak ako som to spravila ja) tak si za obed poriadne priplatíte. Jedna fazuľová polievka, jeden vyprážaný syr s hranolkami a ste o takmer 15 eur chudobnejší … Vysokohorská prirážka ako sa patrí!

Po fajnovom obede a dlhšej prestávke na chate na Skalnatom plese sme sa teda vybrali na Svišťovku. Vetrisko fúkal ako bláznivý, nohy sa nám motali z jednej strany na druhú. Ale v porovnaní s predchádzajúcim výstupom bol tento menej náročný a s krajšími výhľadmi navôkol. Veď prezrite si fotky.

VÝHĽADY ZO SVIŠŤOVKY

Veľká Svišťovka s nadmorskou výškou 2038m nám ponúkla nádherné výhľady na okolitú dych vyrážajúcu krásu Tatier. Z tohto vcelku dosť vysoko položeného miesta môžete obdivovať malebnú krásu Belanských Tatier ako aj výšku skalných prahov Veľkej a Malej Zmrzlej doliny. Zároveň sa nám naskytol výhľad na Zelené pleso, kam sme sa následne aj chystali.

Ako to ale teda celé vyzeralo z Veľkej Svišťovky, z ktorej ma silný vietor takmer sfúkol späť do Sedla pod Svišťovkou sa dozviete v nasledujúcom videu a fotografiách. 🙂

ZOSTUP ZO SVIŠŤOVKY NA ZELENÉ PLESO

Prisahám, že toto už bola pre mňa nekonečná cesta! Nespočetné serpentíny, kamenistý chodník a sem tam vlhký terén nám poriadne dal zabrať. Adrenalín sme si jemne zvýšili „skratkou“, ktorá nakoniec skratkou nebola a tak sme sa museli vracať na pôvodnú trasu chodníka a tým sme stratili minimálne dobrú polhodinku. Taktiež jedna časť terénu, kde sme si dopomáhali reťazami nám jemne rozprúdila krv v žilách.

Tesne pod Sedlom pod Svišťovkou sa z chodníka vytŕčal poriadnu kus skaly, ktorý nám poslúžil ako výhľadovňa a zároveň miesto na spravenie neskutočných fotografií. Cestou i necestou nám taktiež spríjemňovali únavné chvíľky pobehujúce kamzíky, ktoré sa nám natŕčali ako také modelky a tak sme mali super príležitosti k foteniu. Opätovne nazrite na ďalšie fotografie. 🙂

ZELENÉ PLESO

Po takmer nikdy nekončiacich serpentínach sme konečne dorazili na chatu k Zelenému plesu. Vietor sa konečne utíšil, pleso bolo ozaj zelené a miesto ako také mi prišlo ako vystrihnuté  z rozprávky. Dokonalé miesto na dokonalý oddych. 🙂

POSLEDNÁ ČASŤ – ZO ZELENÉHO PLESA DO TATRANSKEJ LOMNICE

Nohy som si už necítila, otlaky mi znepríjemňovali každý krôčik a vidina, že mám minimálne ďalšie dve hodiny kráčať ma hrozne ubíjala. Otik a Koliesko už zo mňa skoro ani slovko nedostali, tak som bola vyčerpaná a vetrom ošľahaná. Našťastie terén už bol jednoduchší. Žiadne extrémne zostupy či výstupy, akurát keď sme odbočili zo žltej na zelenú, aby sme sa následne dostali na modrú značku smer Tatranská Lomnica Štart, tak nás očakával 15 minútový úsek hore kopcom.

Nazrite na video, na ktoré aj keď nie som veľmi pyšná, tak perfektne vystihuje môj stav zničenosti a vyčerpania. 😀

K vlakovej stanici v Tatranskej Lomnici sme dorazili večer o pol 8 úplne zdevastovaní. Aplikácia na mobile nám ukazovala niečo cez 39 000 krokov, 33 kilometrov a 11 hodín túry. Pred 9tou som už bola na Liptove, kde sa o mňa Marcelova mamka s ockom krásne postarali, spravili horúci čaj a dali paralen na svalovú horúčku, ktorá bola minúta za minútou horšia. No a predstava, že som mala vstávať o 4:45, aby som spolu s Andrejom a Marcelom vyšla na najvyšší vrch Slovenska sa mi v tej chvíli zdala viac ako nočná mora než ako vytúžený sen …

Ako  a či som zvládla výstup na Gerlachovský štít sa dozviete v nasledujúcom článku. Neváhajte a zapíšte sa nižšie a tak nasledujúci článok dostanete rovno na email. 😉

You read and agreed to our Privacy Policy.

Name

Email*

Ak sa Vám článok páčil a chceli by ste mi prispieť na moje cesty, spravte tak bez váhania, určite sa nepohnevám. 😉

Please follow and like us: