Lodný denník časť 2 – Ako som sa dostala z raja do pekla

V mojej prvej časti lodného denníka som spomenula, ako sa moje zlé očakávania a obavy z návratu do „businessu“ na výletných lodiach našťastie nenaplnili. Práve naopak, milo ma prekvapilo pár faktov ohľadom voľna a zároveň som bola pekne privítaná medzi mojimi novými kolegami. No po týždni ma spoločnosť poslala na výpomoc do Portugalska. Na loď, kde urgentne potrebovali ľudí do reštaurácie, pretože ich tam nebolo dosť. A keďže som bola na predošlej lodi nováčik, tak sa rozhodli poslať mňa.

 No a dňom nástupu na túto riečnu loď v Portugalsku sa začalo moje peklo…

PORTO – aspoň že toto mesto nevyzerá ako peklo 🙂
Lode plaviace sa k hraniciam medzi Španielskom a Portugalskom

Prečo teda peklo?! Fakt za faktom:

  • po 8mich hodinách cestovania ma na lodi privítal môj nový maitre´d s vetou: „Vitaj v pekle, všetko je tu hore nohami.“ – dobrý dojem to teda na mňa určite nespravilo
  • nešlo o klasickú „long ship“, čiže dlhú loď, ale o tú malú loď v pôvodnom stave pre cca 100 pasažierov – čo by na jednej strane mohlo znamenať menej práce (na tejto lodi avšak neznamená), no na druhej strane veľmi stiesnené podmienkymnoho vecí tu chýba, nie je naň miesto a pri servise sa čašníci ledva zmestia do kuchyne
  • kabínku tu zdieľam nie s jednou žienkou, ako to je vo zvyku na tzv. „long ships“, ale až s troma!! O súkromí ani chýru ani slychu…
  • z kuchyne do reštaurácie vedú strmé, nepríjemné schody smerom nahor – viete si predstaviť aká je zo zaberačka na kolená, keď denne nabeháte aj 20 km?!
  • môj tím v reštaurácii pozostáva z 5tich chlapov kolegov, môjho nadriadeného a mňa – fakt, že pracujem len s chlapmi by mi vôbec neprekážal, práve naopak, ALE ak sú tými chlapmi pomalí a nezorganizovaní jedinci, tak potom to je problém … K tomu viac, písať zrejme nemusím …
  • keďže tím nie je dobre zorganizovaný, tým pádom mám na tejto lodi o mnoho menej voľna ako na tej predošlej lodi – a tým ozaj myslím o mnoho menej … a deň voľna tu neexistuje!!
  • oddelenia medzi sebou nespolupracujú tak, ako by mali – zmysel pre tímovú prácu sa tu akosi vyparil, alebo možno ani nikdy nedostavil …
  • ďalšou nie príliš príjemnou záležitosťou sú peniaze – keďže je na lodi o polovicu menej zákazníkov, tak o to nižšie sú aj naše tringeltyza prvý týždeň na tejto lodi som si odložila cca 210 eur – ani nie polovicu z predošlej lode …
  • posledný, no nie menej príjemný fakt je, že jedinú výhodu , ktorú som v tejto zmene lode videla (a to bolo objavovanie krás Portugalska) sa mi zatiaľ vôbec nenaplnila – rozvrh plavby je spísaný tak, že za každým keď konečne máme voľno, tak sa plavíme, a tým pádom, nie je možnosť vyjsť von a bádať nebádané – a ak sa nám konečne pošťastí mať voľno, keď sme v prístave, tak ide len o maličkú dedinku, v ktorej nie je čo vidieť či robiť
Barca d´Alva – malá dedinka v Portugalsku, kde dokopy nič nie je…

Pred príchodom na moju prvú loď v tejto sezóne som bola psychicky pripravená na to najhoršie. No opak sa stal pravdou. Môj prvý týždeň bol až priam dokonalý, no ako to celé rýchlo začalo, tak sa to aj tak rýchlo skončilo… Teraz mi už len ostáva dúfať, že ma čo nevidieť pošlú späť na predošlú loď, kde ma čaká príjemná atmosféra mojich zorganizovaných kolegov. 🙂

V 3tej časti môjho lodného denníka spomeniem, ako sa ku mne chalani v tíme chovajú, ako sa situácia vyvíja, či som dostala odpoveď z HR tímu ohľadom môjho návratu na predošlú loď a mnoho iného.

Ak chcete dostávať moje najnovšie články priamo na Váš email, zaregistrujte sa nižšie.

Loading

Ak sa Vám článok páčil a chceli by ste ma posilniť dobrou čokoládou, spravte tak bez váhania. 🙂

Rate this post
Please follow and like us:

5 Responses

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.