Veľakrát sa ma mnoho ľudí pýtalo, či sa ako sama žena nebojím cestovať. A aké to vlastne je? Byť sama? Bez spoločnosti chlapa, či aspoň kamaráta či kamarátky na cestách po neznámom? Je to vôbec bezpečné? V nasledujúcich pár riadkoch sa posnažím zodpovedať na tieto otázky a doložiť zopár rád či tipov pre tie slečny, dámy a ženy, ktoré majú stále pochybnosti sa na cesty vybrať samé.

V prvom rade objasním, že moja prvá sólo cesta začala v roku 2015, keď som si za 157 dní precestovala 7 krajín Južnej Ameriky, od Kolumbie po Brazíliu.

Určite si poviete: „Aký blázon, prvýkrát sama na cestách a začne rovno s kontinentom presláveným nebezpečenstvom, drogami a pašovaním.“ No presne nejako takto vykresľujú média tento kontinent – pre mňa to bol zase kontinent plný vášne, dobrosrdečných ľudí a nikdy nekončiacich úsmevov na tvárach miestnych.

Ako to teda celé začalo??

Posledné roky som sa vždy vybrala do inej krajiny za novým dobrodružstvom SAMA (napr. Erasmus v Španielsku, Work and Travel v USA, práca na lodi vo Francúzsku), avšak vždy som si tam našla spriaznenú dušu, s ktorou som potom cestovala. Do Južnej Ameriky (presnejšie do Brazílie) som za to priletela s kamarátkou, avšak tá sa po 10 dňoch vrátila späť do Európy a ja som sa vybrala do Kolumbie, kde som nasledujúce tri mesiace stážovala ako učiteľka angličtiny. Po mojej skvelej skúsenosti so stážovaním som si povedala, že je čas spoznať nový kus sveta a po prvýkrát to vyskúšať úplne sama. A tak som si zbalila do môjho batôžku to najpotrebnejšie (resp. vtedy som si myslela, že to bolo potrebné – po čase som začala veľa vecí z neho vyhadzovať, aby sa uľavilo mojej boľavej chrbtici a naučila sa, čo ozaj je a nie je dôležité 🙂 ) a vybrala sa na spontánnu, nie úplne plánovaná cestu do neznáma bez spiatočnej letenky domov a bez tušenia kedy sa domov vlastne vrátim.

Nebola si teda nervózna?? Nebála si sa??

Tak to mi verte, že áno. Sama som nevedela, čo od toho očakávať. Som osoba, ktorá vlastne neznáša samotu. Som osoba extrémne spoločenská a niekedy až nadmieru ukecaná (asi ako takmer všetky ženy 😛 ).  Kládla som si otázku: „Čo ak sa mi táto samota nebude páčiť?!“ No a možno aj preto som nemala kúpenú spiatočnú letenku domov. Povedala som si, že ak zistím, že sólo cestovanie nie je pre mňa, že si hneď v daný deň zakúpim letenku domov z miesta na ktorom práve som. No ale tak sa nestalo. Pretože už po prvom týždni tzv. „SÓLO“ cestovania som prišla na to, že ja vlastne sama nie som! A vlastne ani nebudem! Možno to bude znieť otrepane, ale ozaj sa mi potvrdilo, že sám na cestách takmer nikdy nebudete, pretože každý deň pre Vás znamená nové dobrodružstvo, nové miesto a hlavne noví ľudia, ktorých spoznávate na každom kroku, a ktorí Vám prinášajú do života niečo nepoznané.

Kde a ako spoznávaš nových ľudí počas cestovania?!

Najčastejšie v hoteloch/hosteloch, kde prespávate. Predovšetkým ak chodíte do takých tých „párty“ hostelov akým je napríklad slávny Loki. Alebo na predplatených výletoch z cestoviek. Alebo na ulici, keď sa k Vám prihovoria ľudia, pretože vyzeráte byť stratení. Je mnoho spôsobov a miest, kde a ako môžete niekoho nového spoznať. Avšak mne sa predovšetkým osvedčil COUCHSURFING, vďaka ktorému som sa nikdy necítila sama. Couchsurfing je úžasný spôsob cestovania, kde okrem bezplatného ubytovania dostanete šancu spoznať kultúru danej krajiny z pohľadu miestnych ľudí. Samozrejme je potrebné (predovšetkým ako sólo žena na cestách) byť veľmi opatrná s výberom vhodného hosťujúceho a treba vedieť, ako sa vyvarovať psychopatom na couchsurfingu.

Nebolo to teda nebezpečné?? Neotravovali ťa slizkí chlapi číhajúci na každom kroku??

Bezpečnosť je otázkou priorít. Samozrejme je dôležité byť v stredu a dávať si pozor, avšak stať sa ti môže hocičo a hlavne hocikde. Aj doma pred barákom. Takže ak by som mala myslieť len na to, že len čo vystrčím päty z bytu a niečo sa mi stane, tak by som sama nešla ani k susedovi na kávu. V nasledujúcich pár riadkoch popíšem pár základných pravidiel bezpečného sólo cestovania, ktoré nielen vyplývajú z mojich skúseností, ale mali by aj z klasického racionálneho zmýšľania.

Základné pravidlá bezpečného sólo cestovania (hlavne pre ženy):

• Pri sólo cestovaní je základným pravidlom nevzbudzovať príliš veľa pozornosti. Predovšetkým v štýle obliekania sa. Mini sukničky a hlboké výstrihy si nechajte na doma, pri cestovaní, obzvlášť po kontinente plnom vášne, Vás budú chlapi žrať aj v otrhaných teplákoch či vyťahanom tričku. Pre nich budete totižto VY (Európanka, Aziatka, Američanka, …) stredobodom pozornosti, už len kvôli tomu, že máte inú farbu pokožky, očí či vlasov. Takže extrémne prikrášľovanie sa je Vám nie len zbytočné, ale možno aj trošku riskantné.
• Nelákajte na seba pozornosť tým, že budete ovešaná šperkami, zlatom či veľkou zrkadlovkou, ktorá je pre miestnych zlodejíčkov magnetom pôsobiacim už kilometre od Vás. Zrkadlovku si nechajte v batohu, vyberte vtedy, keď s ňou fotiť niečo ozaj aj chcete. Zlato a šperky si pekne nechajte doma v šperkovničke a namiesto toho si začnite zbierať tie známe cestovateľské náramky, ktoré Vám budú pripomínať buď dané miesto alebo osobu, ktorá Vám ho zakúpila. Jednoducho držte sa pri zemi a snažte sa zapadnúť medzi miestnych.
• Zabudnite na extravagantný (resp. akýkoľvek) make-up. Ako som vyššie spomínala, pre krajiny kde ste cudzinka ste už aj tak stredobodom pozornosti už len Vašou farbou pokožky či očí. Zbytočne budete na seba pútať pozornosť krvavo červeným rúžom na pery či pestrofarebnými šminkami. Navyše verte mi, že po niekoľkých týždňoch či mesiacoch sa Vám s týmto určite nebude chcieť zaoberať, pretože na to energiu mať nebudete.
• Nepite alkohol a neprijímajte drinky od ľudí, ktorých nepoznáte. Už naše mamičky nás od mala učili nebrať sladkostí od neznámych. Je to jednoduché. A som si istá, že práve toto pravidlo mi neraz zachránilo krk na sólo cestách.
• Riaďte sa radami miestnych ľudí. radami Vašich CS hosťujúcich, alebo recepčných v hosteloch. Ak Vám tvrdia, že daná mestská časť je v takú a hentaká hodinu nebezpečná, jednoducho tam nechoďte.
• Počúvajte svoj vnútorný inštinkt, hlas či 6. zmysel. Volajte to ako chcete, ale mne to už niekoľkokrát zrejme zachránilo život. Ak sa Vám niečo alebo niekto nepozdáva, tak to proste nespravte alebo tam nechoďte. Treba sa naučiť veriť naším zmyslom.

Určite existujú ešte ďalšie stovky rád a pravidiel ako cestovať bezpečne, avšak tie vyššie uvedené patria k mojím TOP pravidlám a nedám na ne dopustiť. Veď aj vďaka nim sa mi za mojej sólo cesty nikdy nič nestalo. No a samozrejme asi nie je na škodu ovládať nejaké základné prvky sebaobrany či nosiť so sebou peprový sprej. 🙂

Na záver, k čomu ti bolo to sólo cestovanie?? Dalo ti to vôbec niečo do života??

Moja úprimná odpoveď znie, že mi to dalo do života tak veľa, že ani neviem kde začať s vysvetľovaním. V prvom rade, to že som cestovala sama mi dodalo stále väčšiu odvahu sa prihovoriť k iným. A vďaka tomu som spoznala mnoho úžasných ľudí, ktorí zmenili môj rebríček hodnôt a priorít. Verím, že ak by som cestovala v páre alebo v skupine, tak by som nespoznala toľkých ľudí a možno práve tých, ktorí mali na mňa a moje zmýšľanie najväčší vplyv. Okrem iného, sólo cestovanie mi zvýšilo moje (zdravé) sebavedomie (niežeby som ho mala dovtedy málo 😉 ), zlepšilo moju intuíciu a pomohlo vylepšiť moje vyjednávanie zručnosti. Ako žena sama na cestách som sa naučila, že existujú aj dobrí aj zlí ľudia, ale záleží predovšetkým na Vás a Vašom pozitívnom prístupe k situácii, ako sa veci vyvinú. Naučila som sa, že svet nie je také nebezpečné miesto, ako sa o ňom v médiách hovorí. No predovšetkým som sa naučila, čo v živote ozaj chcem a kto som.

Máte ďalšie otázky? Pochybnosti? Či nejasnosti? Neváhajte a napíšte mi. Rada odpíšem, poradím a pomôžem ak to bude v mojich silách.

Možno by Vás zaujímal aj môj ďalší článok o tom, prečo vlastne cestovať. 🙂

Taktiež vrelo odporúčam si prečítať môj rozhovor „Sama naprieč Južnou Amerikou“ pre Dobrodruh.sk, kde vysvetľujem čo cestovanie pre mňa znamená, a ako cestovať bezpečne aj keď ste na cestách sólo. 🙂

ODOBERAJ môj NEWSLETTER

You read and agreed to our Privacy Policy.

Name

Email*

Uložiť

Please follow and like us: