V Latinskej Amerike som už bola dvakrát. Prvýkrát v 2015, keď som si precestovala Južnú Ameriku v priebehu 8 mesiacov. Druhýkrát v tomto roku 2018, kedy som si precestovala Strednú Ameriku za 4 mesiace. Dokopy teda rok v Latinskej Amerike. No a po oboch cestách som sa vrátila späť do „civilizovaného“ sveta. Prvýkrát späť do Európy a tohto roku to bolo rovno do Kanady, kde som dostala pracovné víza na rok. Ako teda cítim túto zmenu? Čo bolo prvé, čo som si všimla? Čo ma možno na Kanade prekvapilo? Alebo naopak odradilo? Aké boli moje prvé dojmy? V čom vidím najväčší rozdiel medzi latinskou a kanadskou kultúrou? Aj o tomto bude tento článok … 🙂 

TOALEŤÁK ROVNO DO ZÁCHODA

Možno Vám to príde ako banálna vec, ale chvíľku mi opäť trvalo zvyknúť si nevyhadzovať použitý toaletný papier do koša, ale rovno do záchoda. Takmer v celej Latinskej Amerike sa jednoducho použitý toaleťák vyhadzuje do odpadkového koša. Máte to napísané takmer na všetkých verejných wc, v hosteloch, … Ak nechcete zažiť a vidieť wc katastrofu, tak to proste rešpektujete. 😀 No a v zlatej Kanade bolo týmto časom koniec. Späť do civilizovaného sveta, kde si po utretí zadku vyhodíte toaleťák rovno do wc. 😉

MARIHUANU SI V KANADE KÚPITE V OBCHODE

Latinská Amerika je doslovne preslávená drogami a užívaním marihuany. Avšak nikde v Latinskej Amerike som nezažila, aby som si mohla trávu kúpiť v normálnom obchode, kde Vám predávajúci ešte odporučí, ktorá je najlepšia alebo jeho najobľúbenejšia. No a práve niečo také existuje v Kanade. Resp. minimálne vo Vancouvri. Zaujímavé je to, že marihuana oficiálne ešte nie je zlegalizovaná, no takmer na každom rohu tu nájdete špeciálne obchody, kde si dokážete zakúpiť marihuanu bez problémov. Dokonca majú v obchodoch automaty na rôzne druhy marihuany. No proste neuveriteľné!

VO VANCOUVRI NIE SÚ KANAĎANIA

V latinskej Amerike som spoznávala predovšetkým latino ľudí. Bývala a cestovala s miestnymi. Sem tam sa dala do reči so zahraničnými turistami. No verte alebo nie, ale v tej KANADE som za tých posledných pár týždňov od môjho príchodu do Vancouvru poriadne nespoznala žiadnych Kanaďanov. Nájdete tu XY Aziatov, Indov, Írov, Slovákov a Čechov… Ale spoznať Kanaďana je takmer mimoriadna udalosť. Niet mojej práce, tak by som sa k žiadnym zrejme nedostala. 😀 Vancouver je veľké metropolitné mesto, kde každoročne prichádzajú desiatky a až stovky tisíc migrantov za prísľubom dobre platenej práce. Avšak tento (ne)pravdivý fakt nevysvetľuje, prečo v tom Vancouvri je tak málo Kanaďanov. Žeby som len nebola na správnom mieste v správnu chvíľu?! 😛

KANAĎANIA SÚ MILÍ, ALE …

Ak som aj konečne na nejakých Kanaďanov narazila, musím uznať, že na mňa prekvapivo spravili veľmi príjemný prvý dojem. Sú mimoriadne priateľskí a ochotní pomôcť, ak si pomoc vypýtate. Neraz sa mi tu stalo, že ma Kanaďania doslovne vzali na miesto určenia po tom, ako som sa opýtala na smer cesty. Kanaďania sú ozaj milí, ALE nie sú to latino ľudia. Nemajú v sebe tú latino krv. Ten večne vysmiaty a pozitívny prístup. Tú energiu. Tú chuť do života. Neviem. Ťažko sa to opisuje ľudom, ktorí nikdy  v Latinskej Amerike neboli. Tí čo boli, tak to zrejme chápete. Okrem iného, Kanaďania hrozne veľa pracujú. Takmer každý druhý človek tu má dve práve a hrozne málo voľného času. Sú prepracovaní a je mimoriadne ťažké sa s nimi stretnúť vo voľnom čase. Zatiaľ čo v Latinskej Amerike si ľudia nájdu čas na všetko. A hlavne na rodinu a priateľov. 🙂

Myslím si, žeby som mohla pokračovať v písaní o celej tejto tematike snáď donekonečna, no kto by to chcel všetko čítať?! Pravda je taká, že som sa opäť vrátila do civilizovaného sveta, kde každá ulička a miesto ma svoje presné označenie, takže stratiť sa tu nestratíte (čo by sa v Latinskej Amerike nemohlo stať). Že toaleťák hádžete rovno do záchoda. Pitnú vodu tu nájdete všade. Takmer všetky bary a reštaurácie tu majú vlastnú hostesku, ktorá Vás usadí a až potom čašník obslúži. Že šoféri Vám slušne zastavia na ceste, aj keď nie ste na priechode pre chodcov. No a to všetko je pekné, ALE … neviem či to je pre mňa. Som v Kanade zatiaľ krátko a stále si zvykám na tento „civilizovaný“ spôsob života. No musím sa priznať, že už teraz mi chýba čaro Latinskej Ameriky. Ľudia a ich energia. Celý ten chaos a neporiadok. Dokonca aj samovražedné rýchlo jazdiace chicken busy. Tak teda nechám sa prekvapiť, ako dlho v tej Kanade pobudnem a kam budú smerovať moje ďalšie kroky … Veď predsa sa nedá všetko v živote naplánovať. 😉

Čo si o tomto článku myslíte VY, MiliMunďáci? Mali ste niekedy podobné pocity či zážitky? 

Ak sa chcete stať MiliMunďákom a odoberať moje články z precestovaných krajín či zo života na lodi, zaregistrujte sa nižšie.

You read and agreed to our Privacy Policy.

Name

Email*

Ak sa Vám článok páčil a chceli by ste mi prispieť na moje cesty, spravte tak bez váhania, určite sa nepohnevám. 😉

PS: Potrebujete sa poistiť na cesty? Mám pre Vás skvelé odporúčanie. S The True Traveller sa môžete poistiť do celého sveta za skvelé ceny. A môžete sa poistiť dokonca už aj keď ste na cestách. Ja som s nimi nadmieru spokojná. 

Please follow and like us: