Cestovanie z krajiny do krajiny môže byť niekedy únavné a stresujúce. Obzvlášť pri krajinách, ktoré vyžadujú opečiatkovanie pasu, víza a celú tú administratívnu „parádu“. K tomu milión prestupov v autobusoch, nejaký ten nutný autostop atď. V Latinskej Amerike to môžete tiež vyriešiť tzv. „shuttle busom“, ktorý Vás vezme z bodu A v jednej krajine do bodu B v ďalšej krajine bez akýchkoľvek problémov. No ja cestujem „lokálne“, čiže s miestnymi ľuďmi v tzv. „chicken“ autobusoch. Avšak moje prekračovanie hraníc medzi Hondurasom a Salvadorom bolo úplne iné. Ako to?! Pretože som neprekročila hranicu zvyčajnou cestou (pozemne, autobusom), ale po mori malou loďkou s miestnym rybárom. 🙂
AKO SOM PREKROČILA HRANICU PO MORI
V prvom rade spomeniem, že pred príchodom do Hondurasu som ani netušila, že podobná možnosť existuje. Na internete o tom veľa informácií nie je a takmer nikto o tejto možnosti nepíše. No po tom ako som dorazila na ostrov Amapala (viac o tomto nádhernom ostrove nájdete TU) v Hondurase som narazila na úradníkov z imigračnej polície, ktorí mi objasnili celú záležitosť. Vysvetlili mi, že existuje možnosť opýtať sa miestnych rybárov, ktorí denne cestujú z Amapaly v Hondurase do mestečka La Union v Salvadore na svojich malých loďkách.
A nielen mi to vysvetlili, rovno mi aj dali meno miestneho rybára (MORI), ktorého som s troškou šťastia našla na pláži Playa Grande, kde som bola ubytovaná. Po pol hodinke zoznámenia sa s Morim sme dohodli presný deň, hodinu a miesto vyzdvihnutia a moje prekračovanie hraníc neobvyklou formou bolo potvrdené.
AKO JE TO S PASOVOU KONTROLOU
Veľmi jednoduché. Na ostrove Amapala sa nachádza imigračná kancelária, kde mi veľmi milí pracovníci dali výstupnú pečiatku z Hondurasu v deň, keď som odchádzala. O pol hodinku neskôr som už bola v imigračnej kancelárii v mestečku La Union v Salvadore, kde mi ďalší milý pracovník dal vstupnú pečiatku do môjho už takmer plného pasu. A to všetko bez akéhokoľvek zdĺhavého vypytovania sa. Rýchle, jasné a bezproblémové. A hlavne žiadne čakanie či rady ďalších turistov. Ja som bola jediná. 🙂
KOĽKO MA TO STÁLO
Cena sa pohybuje od 15 dolárov vyššie. Všetko záleží od Vašich zjednávacích schopností, ceny rybára či šťastia. Ja som sa dohodla s Morim na cene 400 lempiras (zhruba 17 dolárov), avšak nakoniec som mu dala o čosi viac, pretože som bola viac než spokojná s jeho službami. Teda nie je to niečo oficiálne, takže službami by som to nazvať asi ani nemusela. 🙂
Avšak Mori počas našej cesty na jeho malej loďke spravil krátku pauzu niekde v strede (mora), aby nakúpil čerstvé homáre od predávajúcich rybárov. A kúpil ich PRE MŇA ako darček na rozlúčku. Že nech mi ich pripraví moja nová hosťujúca rodina v Salvadore. No nebolo to od neho milé???
ZHRNUTIE
AKO NA TO: Dohodnúť sa s miestnym rybárom na ostrove Amapala, aby vás vyzdvihol v imigračnej kancelárii, nechať si opečiatkovať pas a presunúť sa na mini loďke do mesta La Union v Salvadore
KOĽKO MA TO STÁLO: 22 dolárov
DĹŽKA CESTY: Pol hodinka jazdy mini loďkou z Amapaly do La Union 🙂
Tak ako MiliMunďáci, čo poviete na moje presunutie sa z Hondurasu do Salvadoru? Celkom zaujímavé, však? Ak si chcete prečítať ešte niečo zaujímavejšie, tak klikajte TU. Článok o tom, ako ma do Kostariky nepustili na prvýkrát. Prekračovanie hraníc môže byť niekedy ozaj stresujúce (alebo dobrodružné 😉 ).
Ak sa chcete stať MiliMunďákom a odoberať moje články z precestovaných krajín či zo života na lodi, zaregistrujte sa nižšie.
Ak sa Vám článok páčil a chceli by ste mi prispieť na moje cesty, spravte tak bez váhania, určite sa nepohnevám. 😉
