Len čo sa na Slovensku uvoľnili opatrenia a bolo opäť dovolené prejsť hranice okresu za účelom turistiky, neváhala som ani minútu a s kamarátom Peťom sme sa vybrali na dvojdňový výlet do Lúčanskej Malej Fatry. Samozrejme obaja s negatívnym výsledkom covid testu – veď bez toho v dnešnej neúprosnej dobe ani na krok.

PRVÁ ČASŤ VÝLETU – VÝSTUP NA KĽAK

Z Bratislavy som vzala vlak do Považskej Bystrice, odkiaľ ma už kamarát vyzdvihol autom a spoločne sme si to nasmerovali na parkovisko vo Fačkovskom Sedle. To sa nachádza presne na rozhraní medzi Žilinským a Trenčianskym krajom. Zaplatili sme 4 eurá za parkovné, zaparkovali auto a poriadne sa rozhliadli po okolí. Už z parkoviska sme mohli vidieť špicatý vrch Kľak, ktorý sa vypínal navôkol.

V prvej polovici turistiky sme stretávali ľudí celých od blata. Došlo nám, že terén bude teda zaujímavý. Na to, že bol koniec februára, bolo ozaj teplo. Až neskutočných 13 stupňov a sneh navôkol sa celý začal roztápať. No čím vyššie sme stúpali, tým bol terén zaujímavejší. Blato sa zmenilo na ľad a postupne na kopu snehu.  Mať na topánkach mačky bolo neskutočnou výhodou.

K dvojitému krížu na Kľaku sme došli po žltej značke zhruba po dvoch hodinách výstupu s priemerným cca 600m prevýšením. A prišli sme na zlatú hodinku. Západ slnka. Aj napriek oparu sa nám podarilo zažiť jeden z najkrajších západov slnka daného roku a spolu s nami sa ním kochalo zhruba ďalších desať ľudí.

DRUHÁ ČASŤ VÝLETU – PRESPANIE NA ÚTULNI JAVORINA

S kamarátom sme si už dopredu zaumienili, že chceme v daný večer prespať na útulni. Malo ísť o moju prvú útulňu bez tečúcej vody, elektriny či vždy prítomného chatára (takého sme stretli napr. v útulni Limba pod Rakytovom vo Veľkej Fatre). Na rázcestí Pod Skalou sme sa vybrali po zelenej a zhruba po polhodinke prebárania sa hlbokým topiacim sa snehom sem narazili na našu vysnívanú útulňu „Javorina pod Kľakom„. Nevedie k nej žiadna oficiálna trasa, ani nemá značenie, takže aplikácia mapy.cz nám zachránila krk.

Už bola tma, cestu nám osvetľoval len mesiac a čelovky a my sme s malou dušičkou otvárali dvere útulne dúfajúc, že tam bude nejaké drevo a piecka. A tak aj bolo. Malinká drevená útulňa mala všetko, čo sme potrebovali. Dve veľké dvojposchodové postele, stôl, lavice, malinkú kuchynku a piecku. Dokonca mala aj druhé poschodie, na ktorom by sa kľudne vyspalo aj 10 ľudí (i keď táto časť takto v noci vyzerala dosť strašidelne – aspoň pre mňa).

  Po úspešnom založení ohňa a skorej večeri sa k nám na útulňu nečakane pridalo ďalších deväť ľudí, väčšinou miestni 50tnici, ktorí túto útulni pomáhali stavať a zakaždým vylepšovať. Veď aj ich fotky boli všade navôkol. Bola to česť stráviť moju prvú noc na takejto útulni s ľuďmi, ktorí tú boli ako doma.

TRETIA ČASŤ VÝLETU – ZOSTUP K PARKOVISKU

Ráno sa prebúdzam na to, že mi je hrozná zima. Oheň v piecke zhasol a my sme akosi pozabudli do nej poctivo pridávať drevo. Tak či onak bola som na seba pyšná, že som svoju prvú noc na podobnej útulni prežila živá, zdravá a šťastná a po rýchlych raňajkách a zbalení sa sme sa s kamarátom vybrali k parkovisku. Čo nás ale prekvapilo bolo počasie. Ochladilo sa minimálne o 10 stupňov, vonku zrazu mrzlo a nasnežilo toľko snehu, že sme nenašli naše stopy z predošlej noci. Poviem vám, že prvá polovica nášho zostupu bola teda naozaj zaujímavá. Kopa zamrznutého snehu nám dala riadne zabrať ako cestou hore, tak potom aj následne cestou dole.

Pri rázcestí Pod Skalou sme sa rozlúčili s naším novým kamošom z útulne a vybrali sa cestou dole k parkovisku. Doteraz netuším ako to Peťo zvládol bez mačiek, ale ja som bola extrémne vďačná za týchto pomocníkov. Obzvlášť v druhej polovici zostupu, kde bolo menej snehu no viac ľadu. V úplnom závere bolo už znova dosť teplo a blata vyše hlavy a mne sa podarilo nešťastne pošmyknúť. Viete si predstaviť, ako som po takom zablatenom páde vyzerala.

ZÁVER

Kľak bol už dlhšie na mojom bucket liste a som rada, že som si svoj mini sen splnila a k tomu s mojim ďalším prvenstvom – prespaním na útulni. Túto turistiku odporúčam všetkým milovníkom prírody a krásnych výhľadov. Stojí určite za to.

No a ak ste milovníkém cestopisov, tak môj najnovší e-book „Hľadanie šťastia na cestách“ by vám mohol spraviť radosť.

PRE KÚPU E-BOOKU „HĽADANIE ŠŤASTIA NA CESTÁCH“, KLIKAJTE TU.

Ak sa chcete stať MiliMunďákom a odoberať moje články z precestovaných krajín, či zo života na lodi, zaregistrujte sa nižšie.

You read and agreed to our Privacy Policy.

Name

Email*

Ak sa vám článok páčil a chceli by ste mi prispieť na moje budúce cesty, spravte tak bez váhania, určite sa nepohnevám. 😉

PS: Ak sa budete potrebovať poistiť na vaše budúce cesty, vrelo odporúčam The True Traveller, s ktorými sa môžete poistiť do celého sveta za skvelé ceny. A to už aj keď ste na cestách.  

Please follow and like us: