Hovorí sa, že niektoré chyby sú tými najlepšími spomienkami. Túto vetu by som chcela uplatniť v mojom článku, avšak s menšou obmenou. Niektoré nehody sú tými najlepšími spomienkami. Alebo tými najlepšími historkami, nad ktorými sa s odstupom času už len smejete a rozprávate o nich svojim kamarátom. Ešteže ten čas je zázračný liečiteľ.
Tento článok zosumarizuje každú nehodu z mojich ciest po Južnej Amerike. Každú nepríjemnosť, ktorú som tam zažila. A dokonca opíše situáciu, kedy som mala život takmer na vlásku. No vďaka môjmu z pekla šťastiu som prežila celých 8 mesiacov v Južnej Amerike živá a zdravá a k tomu bez trvalých následkov. 🙂
1 nehoda – môj prvý monokel – 2. deň v Južnej Amerike – Brazília
Čarovné Rio de Janeiro, populárna Copacabana, delikátna caipirinha… Znie to neodolateľne, však? A všetko aj bolo dokonalé, až kým nedošlo k tomu malému incidentu dôsledkom ktorého som mala môj prvý monokel v živote. Ako som sa k nemu dostala? Väčšina by tipovala prepadnutie spojené s okradnutím. Na(ne)šťastie to nebol môj prípad. Hneď v druhý deň môjho pobytu v Južnej Amerike som si šla užiť osvieženie Atlantiku na pláži Ipanema, no a pri vychádzaní z mora ma nečakane stiahla obrovská vlna. Vlna bola natoľko silná, že po tom ako ma stiahla som si hlavu udrela o dno mora a na chvíľu stratila kontrolu nad vlastným telom. Snažila som sa z mora vyjsť čo najskôr, no prišla ďalšia vlna a tá ma stiahla znova ku dnu. V ten deň som mala ozaj šťastie a z vody som sa dostala živá. Po pol hodinke sa mi nad okom začal rysovať môj prvý monokel v živote a našťastie monokel bol jediný následok mojej prvej nehody v Južnej Amerike. 🙂
2 nehoda – tvár ako škrečok – 1. týždeň v Kolumbii
Pre upresnenie nehoda č. 2 vlastne nebola nehoda. I keď fotka môjho opuchnutého líca pripomínajúca škrečka o tom možno nasvedčuje. Čo sa teda stalo? Takže bol to môj prvý týždeň môjho stážovania v Kolumbii a začala som pociťovať nesmiernu bolesť v ľavom uchu. Po pár dňoch som sa odvážila ísť na kliniku, kde mi oznámili, že mi musia chirurgicky odstrániť zub múdrosti. Operácia jemne skomplikovaná krivými koreňmi. Uff! Tí čo ma poznajú dobre vedia, aký mám strach zo zubárov. Takže predstava toho, že pôjdem na taký zákrok práve v Kolumbii, kde nemám morálnu podporu zo strany rodiny či priateľov bola pre mňa strašidelná. Strach znásobila klinika, ktorú môžete vidieť nižšie na obrázku. O súkromí počas zákroku ani chýru ani slychu. Avšak nakoniec to nebolo až také zlé. Celá operácia trvala niečo cez hodinku, dvaja mladí praktikanti ma počas zákroku držali za ruku snažiac upokojiť ma, no a pár hodín po zákroku som opuchla ako škrečok. Ale len na pár dní. Pár dní, počas ktorých som nemohla takmer nič zjesť. Takže som k tomu všetkému ešte aj schudla 4 kg. 🙂
3 nehoda – jazva z mototaxi – 1. mesiac v Kolumbii
Monteria, mesto môjho stážovania v Kolumbii, je známa pre „mototaxíky“. Mototaxík je vlastne akákoľvek motorka, ktorej šofér má aspoň dve prilby – jednu pre seba a jednu pre Vás. Všetci moji študenti a kolegovania ma pred mototaxíkmi varovali. Vraj to môže byť nebezpečné. No pre mňa to bolo výzva. A tak ani nie po týždni som už mala mojich vlastných známych mototaxikárov, ktorí ma vozili, kam bolo treba. No a po mesiaci došlo k tej malej nehode. Nehode zapríčinenej mojou nezodpovednosťou a unáhlenosťou. Pri vystupovaní z môjho mototaxíku som sa dotkla horúceho výfuku, čo mi následne spôsobilo popáleninu. Ako výsledok mám teraz jazvu na celý život prepomínajúcu moju skúsenosť s kolumbijskými mototaxíkmi. Po tomto incidente ma všetci moji študenti začali volať „kráľovná mototaxíkov“. 🙂
4 nehoda – hojdačka smrti v Amazónii – prvé dni v mojej dobrovoľníckej práci v Ekvádore
Predstavte si hojdanie sa nad Amazónskym pralesom v Ekvádore vo výške niečo cez 200 metrov. Znie to neodolateľne, však? A vlastne by bol hriech si to nevyskúšať. Avšak určite to nie je vec pre všetky povahy, keďže daná „hojdačka“ predstavovala len nezaistené lano s kusom drevenej dosky. Mne dvakrát vravieť nebolo treba a už som si lietala nad Amazóniou s úžasným pocitom nezávislosti. Avšak vďaka nedokonalej komunikácií medzi mnou a mojim známym, ktorý ma v danú chvíľu práve natáčal, som takmer pri zliezaní z tejto hojdačky takmer spadla do tej hlbokej 200 m priepasti. V danú chvíľu som si neuvedomovala aké fatálne následky moje konanie mohlo mať, avšak po prezretí videa mi to došlo. Našťastie sa mi nič nestalo a také pohojdanie som si ešte zopakovala dvakrát. No tentokrát ma už kamarát nespustil z dohľadu a pomohol mi dostať sa v bezpečí z „hojdačky smrti“ na pevnú zem. 🙂
5 nehoda – neúspešný skok z mostu – deň po hojdačke smrti v Amazónii
Tá „hojdačka smrti“ pre mňa zrejme nebola dostatočným adrenalínom, a tak som si deň na to skočila zo 100 m mostu v meste Banos de Agua Santa. Poviete si: „No a čo? Veď mnoho ľudí si skočí bunjee jumping.“ Avšak ako som si už mohla zvyknúť, ani tentokrát to nešlo hladko ako po masle. Bohužiaľ som si nesprávne vypočula inštrukcie a skočila som z mostu nesprávne. Za následok ma lano, ktoré som mala uviazané okolo pásu, poriadne udrelo do tváre ako aj do pravej strane hrudníka, čo malo za následok modriny a odreniny na nasledujúcich pár dní. Verte mi, že po týchto dvoch dňoch už nie som veľká kamarátka s výškami. 🙂
6 nehoda – útok komárov na ceste z Machu Picchu – posledné dni v Peru
Po tom ako som viac menej úspešne prežila moje dobrovoľníctvo v Ekvádore ako sprievodkyňa extrémnych športových aktivít som dúfala, že sa mi do konca mojich ciest už nič vážne neprihodí. Resp. nič čo by si vyžadovalo pozornosť lekárov. No opak bol pravdou. V posledných dňoch môjho pobytu v Peru som si to smerovala z famózneho Machu Picchu do Cusca. Avšak ja som šla menej známou a menej turistickou trasou a tak som si musela odkráčať zhruba 10 km cez Peruánsky prales, až kým som sa nedostala k najbližšej civilizácii (Hidroelectrica). Všetko by bolo ok, keby ma cestou nenapadli malé prekliate komáre, na ktoré môj „super užitočný“ repelent vôbec neúčinkoval. Za následok moje pravé zápästie opuchlo natoľko, že všetky náramky som si musela odstrihnúť a navštíviť najbližšiu lekáreň, kde mi dali nejaké zázračné mastičky na uvoľnenie bolesti a opuchu. Smiešne, byť napadnutá peruánskymi komármi. 😀
7 nehoda – výšková nemoc – celý čas môjho pobytu v Bolívii
Moja posledná zdravotná nepríjemnosť v Južnej Amerike sa odohrala v Bolívii a trvala zhruba 15 dní. Nebola to žiadna nehoda. Bolo to „sorroche“ alebo tzv. výšková nemoc, vďaka ktorej som trpela nesmiernymi migrénami, únavou, hnačkovaním a zvracaním. Najhoršie to snáď bolo ku koncu môjho pobytu na známych soľných pláňach v Uyuni, kde nadmorská výška dosahovala v priemere 5,000 mnm. Nepomáhali mi ani ich známe lístky koky či tabletky z lekárne. Jediným riešením bolo pre mňa opustiť krajinu, čo som po 15 dňoch aj nakoniec spravila. Zotavenie mi trvalo ešte ďalšie tri dni. Nič príjemné, však?
FOTO radšej neprikladám! 🙂
Na záver by som chcela dodať, že v Južnej Amerike som si prešla ako príjemnými tak aj menej príjemnými situáciami. Niektoré nehody boli vážnejšieho rázu, niektoré menej. Niektoré mohli mať fatálne následky a niektoré zase žiadne. Možno vtedy keď sa mi dané veci prihodili mi nebolo dvakrát do smiechu a cítila som sa viac neistá než istá. Avšak s odstupom času som prišla k záveru, že všetko zlé je na niečo dobré, a že všetko sa v našom živote deje pre niečo. Po každej zažitej nepríjemnosti som sa naučila niečo nové, spoznala nových skvelých ľudí, ktorí mi ochotne pomohli v mojej ťažkej situácii. A to ma spravilo silnejšou. Teraz po vyše roku od mojich bláznovstiev v Južnej Amerike si na dané nehody a nepríjemnosti zaspomínam s úsmevom na tvári a moji kamaráti sa na tom len príjemne pobavia spolu so mnou. 🙂
Bloger Marcel v ElMundo.sk taktiež spísal 6 momentov, kedy mal ozaj strach počas cestovania. No našťastie tiež zo všetkého vyšiel živý a bez trvalých následkov a s historkami, nad ktorými sa teraz už len smeje. 🙂
A ako Vy? Tiež sa Vám počas ciest prihodilo niečo, čo ste vôbec neočakávali? Nejaké nepríjemnosti či nehody? Ak áno, neváhajte a spomeňte ich v komentároch nižšie.
CARPE DIEM drahí čitatelia a ŽIME NAPLNO! 🙂
Isn’t traveling fun? 🙂 I narrowly escaped a broken neck wave boarding in the Dominican Republic. I caught a wave and it slammed my head on to the hard shore. I had cuts and bruises and couldn’t move my neck for the rest of my vacation. Yuk!
[…] blogu MiliMundo nájdete ďalšie nehody z cestovania, na ktoré dnes s úsmevom spomína cestovateľka a blogerka Milada […]