Views: 1420

Tí, čo cestovali spolu so mnou aspoň na diaľku, virtuálne, tak určite zaznamenali, že naprieč mojou cestou po Strednej Amerike sa mi prihodilo zopár situácií, ktoré mi celkom znepríjemnili pobyt v daných krajinách. Mamka mi vždy vravela, že som dieťa šťasteny. A ja som vždy mala pocit, že aj som. Až kým som neprišla do Strednej Ameriky. Akosi sa to moje slávne šťastie vyparilo. No hádam len dočasne. 🙂 Veď čítajte ďalej a dozviete sa, čím som si za posledné 4 mesiace prešla …

NEPRÍJEMNOSŤ č. 1 –  Ako ma nepustili do Kostariky na prvýkrát

Tak a o tejto nepríjemnosti som dokonca napísala celý článok, ktorý môžete nájsť TU. Ale v skratke sa mi prihodilo to, že mi na hraniciach medzi Panamou a Kostarikou teta z imigračného pri okienku vrátila pas s vetou: „Nepustím Vás do Kostariky, kým nebudete mať výstupný lístok z krajiny!“ A viac sa so mnou nebavila … Čo som spravila preto, aby ma do Kostariky pustili sa dočítate v celom článku. Ale verte mi, že nebolo mi všetko jedno v tej chvíli…

NEPRÍJEMNOSŤ č. 2 – Ako som skončila na pohotovosti v Kostarike a Guatemale

Už z Južnej Ameriky by som mala byť zvyknutá na opletačky s lekármi a nehodami. Tých sa mi tam prihodilo požehnane. No ale ako to bolo s Kostarikou a Guatemalou? V Kostarike som skončila na pohotovosti so silnou infekciou močových ciest (keď už čúrate krv, asi je silná, však?!). Našťastie ma veľmi rýchlo ošetrili, predpísali antibiotiká a do pár týždňov som bola fit. No o tom akými bolesťami som prechádzala Vám vravieť zrejme nemusím.

A čo sa mi teda prihodilo v Guatemale? Počas stanovačky pri lagúne Lachua ma doštípali červené mravce na toľko, že mi opuchlo nielen miesto, kde ma doštípali, no takmer celé telo. Obzvlášť intímne časti. Viete si to predstaviť? Okrem iného som už tretí deň mala hnačky, takže moje zúbožené telo dopravili do najbližšej nemocnice, kde mi rovno naordinovali infúzie a lieky na alergiu. Našťastie som mala pri sebe spoľahlivú osôbku, ktorá mi veľmi pomohla a na pohotovosti v Cobáne ma ošetrili extrémne rýchlo.

A ako to riešim s financiami v nemocniciach v zahraničí? Vždy cestujem s cestovným poistením. Momentálne som veľmi spokojná so službami The True Traveller, ktorý mi do 3 pracovných dní na účet zaslali peniažky, ktoré som v daných nemocniciach musela zaplatiť. Všetko sa vybavilo rýchlo, bezproblémovo a cez internet. Vrelo odporúčam.

NEPRÍJEMNOSŤ č. 3 – Ako havaroval náš autobus v Nikarague

Okej nadpis možno znie vážnejšie ako to v skutočnosti bolo, ale tak či onak môj autobus na ceste z Ometepe do mestečka Granada mal nehodu. Autobusár sa snažil vyhnúť zrážke s motorkou a tak narazil do malého dreveného domčeka na okraji cesty. Našťastie sa nikomu nič vážne nestalo, autobus sa vďaka stromu neprevrátil a zranenému šoférovi privolali sanitku. No a ja som pokračovala v ceste stopovaním … Mamke ale nehovorte. 😉

NEPRÍJEMNOSŤ č. 4 – Ako ma zadržala polícia v Nikarague

Tak toto bola jedna z tých NAJNEpríjemnejších situácií, aká sa mi kedy prihodila. Celú vec som spísala v osobitnom článku, kde nájdete aj videá agresívneho útoku miestnych policajtov na mojich kamarátov z Hondurasu a Salvadoru. Mňa zadržali len na chvíľu, aj to preto, aby mi vzali telefón a vymazali videá, ktoré som spravila. Mojich kamarátov zadržali na dlhšie, mňa ako bielu gringu radšej pustili … Ak Vás zaujímajú detaily, klikajte na článok TU.

NEPRÍJEMNOSŤ č. 5 – Ako ma doštípali včely v Hondurase

O Hondurase sa vraví, že je to veľmi nebezpečná krajina tretieho sveta, kde na Vás môže hocikto a hocikedy zaútočiť. Ja som tam strávila len chvíľku, ale na ľudí som sa sťažovať vôbec nemohla. Jediné, čo na mňa zaútočilo počas môjho pobytu v Hondurase boli VČELY! Na ostrove Amapala mi akýmsi nedopatrením vlietli do vlasov a doštípali celú hlavu. Mala som šťastie na okoloidúceho miestneho, ktorý mi z hlavy povyberal všetky žihadlá a podaroval za hrsť ľadu, vďaka ktorému sa opuch zmiernil a alergia sa neprejavila do štádia, kedy by som musela vyhľadať lekársku pomoc. Mala som šťastie v nešťastí …

NEPRÍJEMNOSŤ č. 6 – Ako ma oklamala cestovka v Guatemale

Takmer nikdy nechodím na organizované túry cez miestne cestovné kancelárie, a tak isto nikdy si nerezervujem tzv. „shuttle busy“, ktoré ma dovedú bezproblémovo z bodu A do bodu B. Som za dobrodružstvo a miestne tzv. „chicken“ busy. Avšak v Guatemale som bola extrémne vyčerpaná (po tom incidente s alergiou, nevoľnosťami, nemocnicou, atď…) a tak som sa rozhodla PRVÝKRÁT v živote zarezervovať shuttle bus, ktorý by ma zaviezol z mestečka Flores v Guatemale do mestečka Bacalar v Mexiku prekračujúc Belize. Všetko som to mala naplánované cez miestnu cestovku vo Flores, ktorá sa volá EL GRAN JAGUAR!

No a viete, čo sa mi stalo? V deň odchodu o 5tej ráno som prišla do kancelárie, odkiaľ ma mali vziať do Mexika. Avšak nie príliš milý pán pracujúci v tejto cestovke mi bez vysvetlenia vrátil maličkú čiastku peňazí s dodatkom, že ma zavezú len do Belize, a odtiaľ nech si už poradím sama. Najprv som skúšala po dobrom vypýtať si vysvetlenie. Nefungovalo. Pracovníci v cestovke boli arogantní, nepríjemní a neprofesionálni. A tak som sa rozhodla celú záležitosť zrušiť, a cestovať do Mexika na vlastnú päsť. Samozrejme, že peniaze mi vrátili až po tom, ako som doslovne začala ráno o 5tej vrieskať na ulici pred cestovkou, že na nich zavolám políciu, ak tak nespravia.

Týmto by som chcela upozorniť ľudí na cestovnú kanceláriu EL GRAN JAGUAR v mestečku Flores, Guatemala, aby sa jej vyhýbali širokým oblúkom a ani neuvažovali nad kúpu akejkoľvek túry ši dopravy. Po istom čase s ujom Google som zistila, že som nebola jediná obeť tejto nespoľahlivej cestovky, akurát, že ja som mala šťastie, že mi tie peniaze aj vrátili. Mnoho ľudí už o svojich peniazoch ani nepočulo …

NEPRÍJEMNOSŤ č. 7 – Ako som sa nechtiac dostala do agresívneho štrajku taxikárov v Mexiku

OK OK, Mexiko nie je súčasťou Strednej Ameriky, patrí do Severnej, avšak nedalo mi nespomenúť moju poslednú nepríjemnosť na mojej 4 mesačnej ceste naprieč Latinskou Amerikou. Bolo 7 hodín večer a môj CS hosťujúci mi volá, že po mňa nemôže prísť na pláž v Tulume, pretože miestni taxikári zablokovali cestu. Šlo o pár kilometrov spájajúcich mestečko Tulum a pláž. A tak som sa rozhodla si to celé odkráčať a mala som šťastie na pána na motorke, ktorý mi zastavil a zviezol veľkú časť cesty.

Avšak v strede našej cesty som bola svedkom toho, ako taxikári agresívne zaútočili na auto miestneho civilistu s pálkou a všade naokolo lietali kamene a skaly. Len tak tak sme sa vyhli zopár kameňom, ktoré by ako mňa tak aj môjho „VIP“ šoféra mohli trafiť priamo do hlavy … Raz a opäť, mala som šťastie v nešťastí, že sa mi v daný moment nič vážne neprihodilo.

Drahí MiliMunďáci, moja 4 mesačná cesta naprieč Latinskou Amerikou sa niesla v znamení tzv. „ups & downs“ – čiže chvíľ, keď som sa mala nesmierne úžasne a chvíľ, keď som mala chuť len plakať či vrieskať. Bola to cesta strastí a slastí, ako pozitívnych tak aj negatívnych emócií, ale viete čo? Som nesmierne šťastná za každú chvíľu, ktorú som prežila. Aj tú menej príjemnú. Pretože ako sa vraví, čo ťa nezabije to ťa posilní. A každá skúsenosť je na niečo dobrá a niečomu novému ťa priučí. A ja som mala za každým to šťastie, že aj v menej príjemných situáciách som mala pri sebe ľudí, ktorí boli nesmierne ochotní mi v mojich ťažkostiach pomôcť. A to ma len naučilo, že dobrých ľudí sa nájde všade. Stačí otvoriť oči a srdce … 

Ak sa chcete stať MiliMunďákom a odoberať moje články z precestovaných krajín či zo života na lodi, zaregistrujte sa nižšie.

You read and agreed to our Privacy Policy.

Name

Email*

Ak sa Vám článok páčil a chceli by ste mi prispieť na moje cesty, spravte tak bez váhania, určite sa nepohnevám. 😉

Please follow and like us: