Lodný denník časť 7 – Ako vyzerá všedný deň na riečnej lodi z pohľadu čašníčky

V predošlej časti môjho lodného denníka som písala o tom, aké to bolo posledný týždeň na pekelnej lodi v Portugalsku. Teraz by som sa s Vami chcela podeliť o to, aký bol návrat na moju predošlú loď, a ako taký všedný deň na lodi môže vyzerať. Samozrejme z pohľadu zamestnanca, nie turistu. 😉

V prvom rade zmienim, že som nesmierne šťastná, že som sa vrátila na moju predošlú loď do Amsterdamu, odkiaľ sa plavíme po Rýne až do Švajčiarskeho Bazileja.

Moji kolegovia a nadriadení ma privítali s otvorenou náručou a úsmevom na tvári. Po tom ako si vypočuli moje príbehy z Portugalska, sa na mňa len ľútostivo zadívali a na oplátku sa o mňa pekne postarali. Prvý týždeň som bola stále chorá, a tak sa chlapci z kuchyne postarali o to, aby som každý deň dostala aspoň liter čaju z čerstvého zázvoru. Moji Filipínski kolegovia ma zásobili nejakou prírodnou medicínou, ktorá mi pomohla s kašľom. No a v neposlednom rade sa môj maitre´d postaral o to, aby som hneď v prvý týždeň dostala svoj zaslúžený a dlho očakávaný deň voľna. Ako bonus k tomu všetkému som dostala na station v reštaurácii super kolegu, ktorý je rýchly, zorganizovaný a veľmi mi pomáha.

Šťastná a vysmiata od ucha po ucho, že som späť na mojej happy lodi 🙂

Ako teda vyzerá všedný deň práce na riečnej lodi?

Na začiatok napíšem, že sa to môže líšiť od Vašich skúseností, keďže každá loď a každá spoločnosť ma svoje vlastné pravidlá a každý tím je inak zorganizovaný. A taktiež veľa závisí od pozície, ktorú vykonávate. Ja budem opisovať všedný deň čašníčky pracujúcej na riečnej výletnej lodi v medzinárodnom kolektíve pozostávajúcom z Filipíncov, Rumunov, Poliakov, Srbov a dokonca aj Španielov.

VŠEDNÝ DEŇ – RÁNO

Skorý ranný budíček je pre čašníkov prioritou. V reštaurácii musíme byť minimálne pol hodinu pred otváračkou, čo zvyčajne býva o 6:30. Čo nie je až také hrozné. No a potom máme pol hodinku na to, aby sme reštauráciu pripravili na raňajkový servis pre takmer 200 pasažierov. Každý z nás máme inú duty (tzv. povinnosť) a tak sa všetci púšťame do toho, čo musí byť spravené. Niekto z nás má na starosti bufet, niekto prípravu kávy a džúsov, niekto prípravu masla na stoly, atď …

Päť minút pred 7mou sa dvere reštaurácie otvoria pre našich hladných hostí, ktorí sa u nás dočkajú rôznorodého bufetu, ako aj podávania čerstvej kávy a džúsov. Raňajkový servis zvyčajne trvá dve a pol hodinky a je predovšetkým na tíme, ako rýchlo dokáže pripraviť celú reštauráciu na obedný servis s obedným setupom stolov. Veľakrát to závisí aj od toho, či hostia majú ráno exkurziu, alebo tzv. lenivé dopoludnie, kedy sa plavíme. V prípade skorej exkurzie dokážeme s tímom dokončiť celú reštauráciu niečo po pol 10tej. V prípade lenivého dopoludnia je to o takú pol hodinku, niekedy aj hodinku dlhšie. Po servise dostaneme každý z nás voľno minimálne do 12tej, keďže obed zvyčajne začína o pol 1. Väčšina z nás si ide na tú hodinku a pol ľahnúť a dočerpať energiu. Niektorí z nás sa vyberú na menšie nákupy či ku kaderníkovi. A niektorí z nás využijú tento čas na upratanie kabínky či hodenia pár vecí do práčky.

VŠEDNÝ DEŇ – OBED

Obed je moja najmenej obľúbená časť denného servisu. Zvykne byť chaotický a menej zorganizovaný, keďže hostia chodia jednotlivo a s veľkým časovým odstupom. S mojím terajším kolegom sme si naše duty rozdelili tak, že ja sa starám o nápoje a on o jedlo. Každý pre zhruba 48 hostí. Verte mi, že to dokáže byť riadna makačka, keď Vás hostia pošlú hore dole za každým, ako sa pri stole ukážete. Nehovoriac o tom, ak majú hostia tzv. špeciálny balíček, a tým pádom si vyžadujú špeciálne víno či iný drink, pre ktorý musíte utekať hore do baru a k tomu vypisovať bločky.

Dĺžka servisu opätovne závisí, či majú hostia poobednú exkurziu. Ak áno, tak s tímom vieme celú reštauráciu zatvoriť už o pol 3 (čo sa napr. stalo dnes) a tým pádom sa nám naskytne krásne aj 4 hodinové voľno, ktoré každý z nás patrične využije na niečo iné. Niekto si zájde do mesta prezrieť pamiatky či okolitú prírodu, niekto si zájde na letné kúpalisko zabudnúť na krutú realitu práce na lodi, iní si zas zájdu na nákupy či do kaviarne a niektorí z nás svoj čas využijeme na inú prácu. Napr. ja na písanie mojich článkov a úpravu môjho blogu. 🙂 No musím spomenúť, že takmer každý deň niekto z nás čašníkov ma ešte “extra” službu v bare, ktorá zvykne začínať o 18tej, no niekedy aj skôr. Podľa toho či sa jedná o tzv. “coffee & tea time” alebo “cocktail hour.

Stále si nájdem čas na písanie článkov a úpravu blogu 🙂

VŠEDNÝ DEŇ – VEČERA

Pred večerným servisom musíme byť v reštaurácii už 45 minút pred otváraním a postarať sa o to, že je reštaurácia pripravená na servis. Večera patrí k tým najzorganizovanejším častiam denného servisu, no zároveň fyzicky najnamáhavejším (obzvlášť pre moje zápästia, keďže práve vtedy sa nosia aj 4 taniere naraz). Večerné menu klasicky pozostáva z predkrmu, hlavného jedla, dezertu a kávy. Na jednej “station” sú dvaja čašníci, ktorí majú rovnomerne rozdelené stoly. Po tom ako si každý z čašníkov spraví objednávky do svojho pracovného i-phonu, servis sa môže začať. Podstatou je priniesť jedlo pre všetkým hostí pri jednom stole v rovnaký čas – a samozrejme chutné a dostatočne teplé.

Po odservírovaní dezertu máme čas na “mini talk” s hosťami, kedy sa najviac “zarábajú” tringelty. Otázky typu: “Bolo dnes všetko v poriadku? – Chutila Vám dnes večera? – Chystáte sa na zajtrajšiu exkurziu?” nesmú samozrejme chýbať, ak chcete, aby si Vás hostia obľúbili a pravidelne chodili práve na Vaše stoly. Ak sem tam k tomu prihodíte nejaký ten žartík alebo niečo z Vášho životného príbehu o tom, prečo ste vlastne na lodi, tak o pravidelných hostí máte postarané. 🙂

Večerný servis končievame niekedy už pred pol 10tou (už aj s prípravou reštaurácie na raňajky), niekedy po 10tej. Opätovne záleží kedy večera začína a či po večeri je nejaký zaujímavý program hore v bare. Ako som už spomínala, môj tím na mojej happy lodi je výnimočne rýchly, zorganizovaný a tak mnohokrát mám tak veľa voľného času, že ani neviem čo s ním. V takom prípade je len radosť pracovať s tímom, ktorý vie kedy má čo robiť a kde pomáhame jeden druhému. 🙂

Takto vyzerá večerný set up 🙂

NEVŠEDNÝ DEŇ – DEŇ VOĽNA

Podľa zmluvy by sme mali maž každý z nás deň voľna raz za dva týždne. To je novinka, ktorú som pred troma rokmi na lodi bohužiaľ nemala. Ako teda využiť deň voľna?!

Každý z nás využíva deň voľna inak. Niektorí sú schopní prespať celý deň a z kabínky nevystrčiť ani päty. No tí čo ma poznajú dobre vedia, že môj prípad toto určite nie je.

V deň voľna (alebo hoci je to len pol deň) si vypýtam povolenie od program directora (PD) k zúčastneniu sa exkurzie, obzvlášť ak ide o miesto, kde som ešte nikdy nebola. Pre mňa ako blogerku je to obrovská výhoda, keďže sa mi dostáva novej inšpirácie a môžem napísať niečo zaujímavé o krajinách, po ktorých sa plavíme. Viď príklad môj článok o exkurziách v Portugalsku a Španielsku.

Ako príklad tiež uvediem môj posledný deň voľna, kedy som sa zúčastnila výletu na nemecký zámok Marksburg v dopoludňajším hodinách, v poobedňajších hodinách sme sa plavili po krásnej časti Rýna, kde nám náš PD porozprával veľa zaujímavého o okolitých zámkoch a hradoch a večer som šla na ďalšiu exkurziu s hosťami, kde som aj pomáhala s organizačnými záležitosťami (mala som na starosti 23 hostí a zopár byrokratických papierovačiek). Šlo o ochutnávku vína spojenú s výbornou explikáciou o zbere hrozna a prípravy vína ako takého, ktorá sa zakončila delikátnou večerou na zámku Johannisberg (neďaleko nemeckého mestečka Rudesheim). Po celom dni som si ľahala do postele mierne vyčerpaná, no maximálne spokojná a šťastná, že som svoj voľný čas strávila zmysluplne, a že som videla a zažila niečo nové. 🙂

Exkurzia na zámok Marksburg počas môjho voľného dňa 🙂

Na záver len zosumarizujem, že denne pracujeme v rozpätí 9 až 13 hodín s prestávkami medzi každým servisom. V noci si dožičíme aj 7 hodín spánku v prípade, že náhodou niekde na “sundecku” či v “crew mese” nepopíjame a nebavíme sa do neskorých ranných hodín. Na tejto mojej happy lodi to vlastne vôbec nie je také zlé. Samozrejme, že som fyzicky vyčerpaná (veď denne nabeháme aj 20 km) a niekedy bez energie, ale v porovnaní s mojou pekelnou loďou v Portugalsku, alebo loďou vo Francúzsku môžem vyhlásiť, že som spokojná, kde som, s kým som a už len dúfam, že sa spoločnosť nerozhodne ma opätovne niekam poslať. 🙂

V nasledujúcej časti Vám dám pár tipov a inšpirácie k precestovaniu Nemecka, a o tom, ktoré mestečká a mestá popri rieke Rýn netreba vynechať. Máte sa na čo tešiť. 🙂

Ak chcete odoberať moje články z môjho lodného denníka priamo na Váš email (spolu s ďalšími článkami z precestovaných krajín), zaregistrujte sa nižšie.

Ak sa Vám článok páčil a chceli by ste ma posilniť dobrou čokoládou, spravte tak bez váhania. 🙂

PayPal - The safer, easier way to pay online!

Lodný denník časť 7 – Ako vyzerá všedný deň na riečnej lodi z pohľadu čašníčky
4.5 (90%) 2 votes

4 Responses

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *